Vianočné večierky s kolegami, punče na námestiach s priateľmi, nákupy s rodinou, tajné vyzdvihovanie darčekov v balíkomatoch, pomalé posúvanie sa v kolónach áut vo všetkých smeroch, to všetko je už minulosť. Po upršaných dňoch nám krásne nasnežilo a pod čistou nebeskou perinou akoby zaspalo všetko, čo nás kvári. Na pár dní prepneme na pokojový mód, dokonca sa občas pristihneme pri tom, že na nič vážne nemyslíme, že sa usmievame na „okoloidúcich“ v byte či na ulici. Dokonca aj tí, ktorých zamestnanie nepozná žiadne sviatky, tobôž Vianoce, možno na pár chvíľ pocítia, že je niečo inak ako v bežný deň.
Priznám sa, v piatok som mala vážne obavy, ako sa autom premiestnim cez mesto, pretože pár dní predtým to bolo na cestách naozaj „husté“. A čuduj sa, svete, takmer prázdno. Autá plynulo prechádzali križovatky, doprava nikde neviazla. Fíha, povedala som si, ako zvykneme hovoriť my, Slováci, namiesto „wow“, čosi nie je v poriadku! A v sobotu to isté! Kde tu auto, cesty aj ulice pusté. Žeby opäť niečo nebolo v poriadku? Naopak. Zdalo sa mi, že je všetko, tak, ako má byť. Bez naháňania, vytrubovania a nezmyselného zhonu. V nedeľu, na Štedrý deň, zapálime štvrtú adventnú sviečku. Symbolizuje nádej. Okrem zdravia, šťastia, lásky a pokoja vám prajeme, aby ste sa zobúdzali len do normálnych dní. Nádej predsa nikdy nezomiera.
