V Krajskej knižnici Žilina sa v stredu 16. mája v rámci týždňa s názvom Svetlo noci uskutočnila prednáška RNDr. Stanislava Kanianskeho o možnej existencii mimozemského života. Nebola to však prednáška o mimozemšťanoch, ale o exaktnom, vedeckom hľadaní života na iných vesmírnych telesách. Vo vesmíre máme hviezdy, planéty, asteroidy… Otázka života mimo našej planéty zaujímala ľudí, podľa jaskynných malieb a sošiek, už odpradávna. Takisto mnohí učenci, ako napríklad Giordano Bruno a Johannes Kepler verili v mimozemský život. A Isaac Newton veril, že aj na Slnku môže existovať život.
S príchodom kinematografie boli tieto témy veľakrát sfilmované, napríklad vo filme Výprava na mesiac. Veľmi pozoruhodné bolo rozhlasové spracovanie knihy od H. G. Wellsa Vojna svetov. Vysielanie v Amerike toho času pôsobilo natoľko realisticky, až si poslucháči mysleli, že je to skutočnosť. Vypukla panika, ľudia vykupovali obchody a mnohí nevychádzali z domu.
Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá okrem iného aj možným životom vo vesmíre sa nazýva astrobiológia. Prepája astronómiu, chémiu a biológiu. Je to náš súčasný spôsob skúmania iných planét a svetov.
Prednášajúci položil v úvode otázku o definícii života. Predpokladá sa, že život je hlavne tam, kde sa nachádza voda. V minulosti ešte učenci nepoznali presnú charakteristiku vody. Stalo sa tak, až keď sa zistilo, že sú to dve molekuly vodíka, jedna kyslíka a tiež ako sa správajú na atómovej úrovni.
Doktor Kaniansky popísal evolúciu života na zemi. Zem vznikla pred 4,6 miliardami rokov. Mračno prachu a plynov sa rôznymi elektrostatickými a gravitačnými silami zmrštilo a v jeho strede vzniklo slnko. Sformovali sa zárodky planét, medzi nimi aj naša Zem, a práve ona bola v takzvanej ekologickej zóne – alebo obývateľnej zóne v zmysle nášho chápania života, čiže ani príliš blízko ani ďaleko od slnka a mohla sa tu vytvoriť voda. Inde bola len vo forme pary alebo ľadu.
Sme jediná planéta, ktorá má na povrchu vodu v kvapalnej forme. Voda bola kľúčová, vytvárali sa oceány na zemi a v nich vznikol život. Za ideálnej teploty, tlaku a atmosféry ako prvé vznikli jednobunkové organizmy a následne viacbunkové. Zem zažila viaceré katastrofy, ale tie prispeli k väčšej rozmanitosti živočíchov. Posledné veľké vymieranie živočíchov nastalo pred 65 miliónmi rokov, keď narazil do zeme asteroid. Nastalo mohutné zemetrasenie a csunami. Počas tejto malej doby ľadovej vymrelo až 65% živočíchov – hlavne dinosaurov. Cicavce sa práve po tejto zrážke začali vyvíjať a môžeme povedať, že vďaka tomu sme sa my a ostatné cicavce vyvinuli do súčasnej podoby.
Vedci sa na vesmír skúšali pozerať nielen pomocou teleskopov, ale snažili sa počúvať signálom pomocou rádiových vĺn. No keď si predstavíme, že náš rozhlas začal vysielať pred sto rokmi, ak sa niekto nachádza od nás 100 svetelných rokov, čo je vzdialenosť ktorú urazilo toto rádiové vysielanie od Zeme (šíri sa práve rýchlosťou svetla) a má kvalitné zariadenie, môže zachytiť naše prvé vysielanie. Ďalšia metóda je skúmanie atmosféry. Na základe rozboru atmosféry cez spektrometer sa zistila prítomnosť živých organizmov na Venuši. Je to metóda, keď je svetlo rozložené do farebného spektra a jednotlivé chemické prvky, molekuly a zložitejšie zlúčeniny vykazujú príslušné farebné spektrum.
Keď porovnáme ostatné pevné planéty našej slnečnej sústavy – Merkúr, Venušu a Mars, tak z hľadiska obývateľnosti vychádza najlepšie Mars. Prvé snímky z tejto planéty ukazovali niečo ako tváre a pyramídy, ale potvrdilo sa, že to bola len tieňohra. Našli sa tu bahenné trhliny ako pozostatok existencie vody a horniny sú veľmi podobné zemským. Sezónne sa tam nachádzajú soľné jazerá. Je tam podobný tlak, ale redšia atmosféra a menšia gravitácia ako u nás.
Na záver besedy doktor Kaniansky citoval známeho filozofa Metrodorusa:
„Jediné zrnko na veľkom poli je rovnako čudné ako jediný svet v nekonečnom vesmíre.“
Inak povedané: Vo vesmíre je 100 miliárd galaxií, v jednej galaxii je 100 miliárd hviezd, ale iba jediný život?
