Jeho tvorba sa dotýka takmer všetkých výtvarných disciplín, no vychádza najmä z maľby, kresby, tvorby koláží, sochárskych objektov a tvorby asambláží. Používa predmety, ktorých sa môžeme dotýkať, ktoré v človeku vyvolávajú osobné pocity, no pripomínajú aj detstvo a rodičov. Sú to návraty i odchody – posolstvá či výzvy. V sochárskej tvorbe dáva prednosť figurálnej soche, ktorú štylizuje a v dejovej hyperbole hľadá súvislosti poetické, no i dramatické, ktoré nesú často známky surreálnej nadsádzky. Akademický maliar Milan Krajčo.
Mama z vás chcela mať údajne agronóma. Aký zápas musel zviesť chlapec z Veľkého Klíža pri Partizánskom, kde ste vyrastali, aby mamu presvedčil, že chce byť profesionálnym výtvarníkom?
Áno, pochádzam z Veľkého Klíža pri Partizánskom. Do Partizánskeho som chodil do Ľudovej školy umenia. Tu som sa naučil základné pravidlá kreslenia a maľby. Tam som prijímal rady pána učiteľa Vladimíra Fulku, ktorý mi dal veľmi veľa základných právd o umení, ktoré platia i teraz. Aj gymnázium som absolvoval v Partizánskom. Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť príhodu, ako si môj triedny učiteľ pozval moju dobrú mamu na pohovor. Usadil nás v zborovni a položil mame otázku: „Pani Krajčová, prečo nechcete, aby váš syn šiel študovať výtvarné umenie do Bratislavy?“ Mama chvíľu mlčala, potom vstala odišla von a zatvorila za sebou dvere. O pár sekúnd však zaklopala, prišla dnu a povedala: „Nekúpite si obraz, pán učiteľ?“ Triedny zostal ako obarený a pozeral sa na mamu s otvorenými ústami. Moja mama bola prezieravá. A určite nebola sama. Viacerí rodičia nechceli aby sa ich deti dali na neistú dráhu umenia, čiže v ich predstavách komedianstva. Ale stalo sa, bol som totiž maminkin miláčik.
Do Bratislavy ste určite odchádzali s nejakou predstavou o sebe ako budúcom umelcovi, o spoločnosti, v ktorej ste žili a samozrejme o výtvarnom umení. Keď ste sa tam zorientovali, bolo to pre vás obohacujúce, alebo to bola zrážka reality s ilúziou? Alebo kombinácia jedného i druhého?
Áno, inak to vari ani nešlo. V Bratislave som spoznával nové obzory v umení a samozrejme aj v živote. Do štvrtého ročníka to bolo pre mňa obohacujúce, lebo som chcel maľovať, chcel som sa učiť. Potom však odišli alebo ich vyhodili tí pedagógovia, ktorí niečo vedeli a vedeli to aj svojim študentom odovzdať. To vrcholila doby rozvinutého socializmu, čiže normalizácia. Zvyšné dva roky som potom pretrpel a napokon som zakotvil v Žiline.
Ako ste vnímali z výtvarného hľadiska spoločenskú premenu po roku 1989?
Mama mi vždy hovorila: „Do politiky sa, Milanko, nemiešaj.“ Opäť slová mojej mamy. Samozrejme, že ani mňa neobišla eufória roku 1989. Áno, sloboda, otvorené hranice i okná. Nehovorím, že som nikde nebol a som teda trochu v obraze. Ale človek urobí iba to, na čo má. Deti – to je druhá vec. Dcéra precestovala pol sveta, prevzala štafetu s umením, je ostatnou laureátkou Ceny Oskara Čepana za rok 2020, čo je cena každoročne udeľovaná vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov. Porota ocenila jej, ako sa vyjadrila, verejné sprítomnenie neviditeľnej práce pri opatere a výchove detí, domácich kríz a násilia na kresbách, výstižné v stvárnení a plné pragmatickej múdrosti, ktorú naučí iba život. Ako vidieť, dcéra prerástla svojho otca. A tak to má byť. Dokonca aj jej päťročný syn, ako sa zdá, bude pokračovať v tejto ťažkej ceste umením.
Ako sa dnes čoby šesťdesiatnik pozeráte spätne na tých uplynulých tridsať rokov, ako sa podľa vás zmenilo slovenské výtvarné umenie v dobrom i v zl
To je veľmi ťažká otázka. Nechcem preto teoretizovať a radšej by som nechal odpoveď na odborníkov, teoretikov umenia. Stará pravda však hovorí, že všetko preoseje priateľ čas.
V čom je výtvarník, ktorý žije a tvorí mimo Bratislavy (lebo nechcem povedať, že na vidieku), hendikepovaný a v čom naopak je to jeho výhodou?
Istý známy herec povedal svojmu začínajúcemu kolegovi, že je lepšie byť pri koryte. Tým korytom však myslím napríklad prostý fakt, že ak robím výstavu v Bratislave, urobím kvôli tomu aj osemsto kilometrov. Odvoz, dovoz a všetko, čo s tým súvisí. Bratislavský výtvarník má na to dvadsať, tridsať kilometrov. Ale nesťažujem sa. Žijem v Žiline – Trnovom a je mi tam dobre.
Výtvarný teoretik Milan Mazúr napísal, že svojimi obrazmi „približujete príťažlivý a jedinečný svet s tajomným zašifrovaním vnútorných posolstiev“. Aké sú vlastne posolstvá a postuláty tvorby Milana Krajča?
Občas hovorievam, že každý veľký majster by mal za svojho života namaľovať poriadnu Golgotu alebo Ukrižovanie Krista. Aj ja som niečo také považoval za osobnú výzvu, žiadalo sa mi splniť aj túto poctu a túto úlohu. Teraz som túto tému robil v sochárskej podobe pod názvom V tieni Golgoty. Vidím to ako podobenstvo v tieni Golgoty ľudstva. Počas celého roku 2020 som sa snažil uchopiť bolesť a utrpenie a vari som to zvládol. Múdry nemecký básnik Goethe povedal, že talent sa formuje v tichu a charakter v búrkach života. Zveľaďujme teda svoje talenty, zvládajme búrky života. Konajme dobro. Rozdávajme lásku. To je posolstvo mojej tvorby, to sú jej postuláty.
MILAN KRAJČO
Narodil sa 12. 2. 1956 v Handlovej, v rokoch 1975 – 1981 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení krajinárskej a figurálnej tvorby u profesora Jána Želibského a u profesora Františka Stoklasu. Od roku 1980 žije a tvorí v Žiline – Trnovom.
Zo samostatných výstav:
1986 Dom kultúry Žilina
1990 Dom slovenskej kultúry Praha
1993 Galéria Art Centrum Bratislava
1994 Galéria B+M Bratislava
1996 Emócia Žilina
1998 Divadlo SNP Martin
1998 Galéria na námestí Topoľčany
1996 Varias Žilina
2016 Považská galéria umenia Žilina
2018 Slezkoostravská galéria Ostrava
Realizácie
Hotel Diplomat Rajecké Teplice
Café pasáž, Mariánske námestie Žilina
Kostol sv. Cyrila a Metoda Trnové
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Vlčince, Žilina
Zo spoločných výstav a výstav v zahraničí
1982 Považská galéria Žilina
1984 Stredoslovenská galéria Banská Bystrica
1988 Dom kultúry Bratislava
1989 Považská galéria umenia Žilina
2000 Galéria BWA Bielsko-Biala, Poľsko
2001 Sonnenwende, Rakúsko
2005 Essen, Nemecko
2007 Rím, Taliansko
Autor: Igor Otčenáš, spisovateľ, prekladateľ a bývalý diplomat
Najnovšiu výstavu Milana Krajča pripravila Výtvarná agentúra A1 v Galérii F na Predmestskej ulici č. 90 v Žiline. Výstava potrvá do 30. 9. 2024.
Premeny pani Lótovej – Pýcha mocných – Oči terčov
Pri pohľade na objekty Milana Krajča je zrejmé, že jeho tvorba nie je len estetickým
výtvarným prejavom, ale aj prostriedkom pre hlboké spoločenské komentáre. Jeho súčasný
názor je pevný a obhájiteľný, čo sa prejavuje v jeho umeleckom výraze, ktorý je zabudovaný v nezverejnených zákutiach exteriérového ateliéru. Krajčova cesta, ktorú začal pred viac ako troma dekádami, ešte neskončila a jeho diela, vytvorené z hliny, prinášajú tajomné a hlbokovýznamové odkazy.
Jeho sochy sú ako živé organizmy, ktoré sa neustále menia a vyvíjajú. Raz sú to hladké, malebné masy, ktoré chceme pohladkať a privlastniť si, inokedy sú zvráskavené zásahmi umelca, ktoré nám dávajú možnosť vniknúť do podstaty diela. Jeho tvorba vyzýva diváka dotvoriť si vo svojej mysli sochu podľa vlastných predstáv, či už ide o príbeh Salome, alebo príbeh pani Lótovej. Trnovský ateliér, kde sa zhmotňujú jeho myšlienky a emócie do podoby hliny, je miestom, kde diela nie sú len statickými objektmi, ale skôr živými príbehmi dotýkajúcimi sa hlbokých vrstiev ľudskej existencie.
Krajčova tvorba sa cizelovala viac než tri desiatky rokov a dokazuje, že mu nikdy nešlo len o vnútornú krásu či efekt, ale predovšetkým o precítenú víziu. Svoje diela stavia na hlbokých a naštudovaných príbehoch, dejinných či biblických témach, ktoré mu sedia. Jeho koláže zachytávajú príbehy, emócie a pohľad na umenie, pričom dokážu prenášať hĺbku myšlienok cez rôzne vizuálne formy. Autorove obrazy sú úctou k človeku a jeho vnútornému svetu, či už ide o témy cyklov „Oči terčov“, „Čakanie na chleba“ alebo „Pýcha mocných“.
Séria obrazov padajúcich hrobov burcuje maliarske oko k ostražitosti a jeho obrazy sú sondou do vnútra človeka, jeho postoja a pocitov. Jeho tvorba predstavuje hlbokú reflexiu nad ľudskou existenciou a umožňuje nám nahliadnuť do hĺbky ľudskej duše prostredníctvom jeho výrazových foriem a materiálnych manipulácií.
Autor: Milan Mazúr, výtvarný teoretik
Milan Krajčo v edícii Výtvarné umenie severného Slovenska.
Dielo akademického maliara Milana Krajča nemohlo uniknúť vydavateľským zámerom edície
Výtvarné umenie severného Slovenska. Spolupráca vydavateľstva Výtvarná agentúra A1 s týmto autorom je celkom pravidelná v oblasti dokumentácie a prezentácia jeho tvorby. Milan Krajčo sa zaoberá určitým motívom a snaží sa tému úporne vyčerpať až do krajnosti. Vzniknú pritom celkom objemné série alebo cykly, ktoré mu v agentúre dokumentujeme a on tieto reprodukcie používa na ďalšiu komunikáciu s okolím.
Tieto reprodukcie a fotografie diel, ktoré bolo možné vidieť v roku 2016 v Považskej galérii umenia v Žiline na rozsiahlej autorskej výstave, tvorili obsah publikácie, ktorú sme vydali pod názvom Zradné lásky v roku 2017. Autor sa na výstave predstavil ako maliar, kresliar a sochár. Milanova tvorba zobrazuje vlastné prežité príbehy, je veľmi osobná a niekedy až živelne expresívna. Nekompromisne reaguje na témy lásky a vášne, ukrižovania Ježiša Krista a tiež na aktuálne témy, ktoré nám berú pokojný spánok, ľudské nešťastia, osobné tragédie, vojny a skrivodlivosti. Keď sa v kraji, z ktorého pochádza, stalo nešťastie po výbuchu muničného skladu a banskej tragédii s obeťami na životoch, zobrazil bolesť a úzkosť v sérii sôch, ktoré vám doslova berú dych.
Príbehy vášne a biblické témy zobrazuje s vysokým nasadením a vie ich zaujímavo prelínať. Spolupracovať s Milanom Krajčom znamená dozvedieť sa niečo o jeho denných rituáloch, prirodzenej nefalšovanej láske k deťom, vnúčatám, prírode a k životu. Jeho niekedy až „hrmotný“ prejav a priamočiara komunikácia bez špekulácií a zištnosti uctieva základné životné hodnoty tak, ako ich získal v rodine. Okrem dokumentácie diela a príprave publikácií som s Milanom Krajčom spolupracoval na grafickej výprave k niekoľkým výstavám. V pamäti mi zostala atmosféra z výstavy v Slezskoostravskej galérii v Ostrave v roku 2018. Diváci boli nadšení z prezentácie Milanovho diela a v priestore sa vznášalo zvláštne duchovné napätie. Potenciál diela Milana Krajča nie je ani zďaleka vyčerpaný a tešme sa na jeho ďalšiu tvorbu a jej prezentáciu.
Autor: Jaroslav Horečný, vydavateľ, Výtvarná agentúra A1
