Z viacerých prieskumov vychádzajú Dáni ako jeden z najšťastnejších a najspokojnejších národov na svete. Ako je to možné? Od Baltského a Severného mora im fúka studený vietor, namiesto slnečného svitu si po väčšinu roka užívajú zväčša sychravé počasie, platia jedny z najvyšších daní na svete… Pomerne veľa negatív na to, aby z toho vzniklo jedno veľké pozitívum. Kodaň, hlavné mesto a výkladná skriňa Dánska, vám dá odpoveď. Ak sa s ňou zoznámite, opantá si vás svojou noblesnou striedmosťou. A že je niečo zhnité v štáte dánskom, ako hovorí Shakespearov Hamlet? Dávno to neplatí. Dánsko je nedosiahnuteľnom vzorom pre mnohé štáty a nedobehnú ho, ani keby mu šli oproti.
Veľa o istotách a trochu aj o peniazoch
Najskôr trochu všeobecných informácií. Mnohí iste potvrdia, že naša spokojnosť vo veľkom závisí od sociálneho zabezpečenia a istôt, ktoré nám štát za to, čo do štátnej kasy odvádzame, ponúka. A v tomto je ten dánsky maximálne veľkorysý. O svojich občanov, ktorých je približne rovnako veľa ako Slovákov, sa príkladne stará a nik nemusí mať pocit, že keď sa raz – bez práce či zo zdravotných dôvodov – ocitne v úzkych, nechá ho „na holičkách“.
Napríklad platí za občanov zdravotné poistenie, a tak lekársku starostlivosť, ktorá patrí medzi najvyspelejšie na svete, majú zadarmo. Aj tamojšie odbory fungujú trochu inak – nielenže nezamestnanému aktívne pomáhajú hľadať prácu, ale mu istý čas aj platia nemalý finančný príspevok. Počas korony, keď ľudia nepracovali, mali zabezpečených 90 % príjmu. Sociálne dávky si tu musia imigranti odpracovať a štát motivuje ľudí pracovať už od školských lavíc. Ak študenti stredných a vysokých škôl pracujú popri štúdiu, avšak najmä cez víkendy, aby sa im práca nekrížila s vyučovaním, štát im pošle štipendium vo výške ich čistého príjmu.
Potom im pošle návrh daňového priznania bez toho, aby museli navštíviť finančný úrad či sa zaujímať o termíny daňových priznaní. Prípadné pripomienky daňovník pošle späť mailom, úrad všetko overí, či opraví a pošle nový návrh. Znie to ako utópia, však? Čím je, napríklad, obchod dlhšie otvorený, tým vyššie dane majiteľ platí. Príťažlivých zaujímavostí by sme v tejto krajine našli oveľa viac. No základom je, že keď vie krajina zodpovedne hospodáriť, jej predstavitelia idú svojim občanom príkladom a dokážu sa o nich postarať, je otvorená cesta k zveľaďovaniu, na ktorom sa vo vzácnej zhode spoločne podieľa štát i občania. Preto sa môže stať, že toho, kto nekalo podniká, či robí niečo nezákonne, nahlásia spoluobčania úradom. No nie preto, že by mu závideli alebo chceli škodiť, čo by k takémuto počínaniu viedlo našinca, ale jednoducho preto, že im túto spoločnú snahu o dokonalú spoločnosť kazí.
A ešte majú aj hygge
Na takýchto základoch sa potom „hygguje“ jedna radosť. Hygge tu totiž cítite na každom kroku. Filozofia, umenie žiť, spokojnosť, pohodlie, útulnosť – nevedno, ktoré synonymum vystihuje „hygge“ najlepšie. „Hygge je pocit, keď sa poddáme rozkoši daného okamihu v celej jeho kráse a jednoduchosti. Nachádza sa v činnostiach, ktoré vykonávame každý deň a ktoré mu dodávajú svoj zmysel, je vo chvíľach, keď sa cítime v pohode alebo ako doma, ukotvení a štedrí,“ hovorí vo svojej Knihe o hygge Loiusa Thomsenová Britsová. Medzi tri základné piliere dánskej kultúry a spoločenského života patrí práve hygge vo význame útulnosť, tryghet ako istota a bezpečie a trivsel – pohoda. No a potom nebuďte šťastní! Hygge nie je naviazané priamo na domov či konkrétne miesto.
Nabáda vás skôr navodiť si pocit domova, pohodlia a bezpečia na miestach, kde sa počas dňa zdržiavate. Prostredie teda prispôsobiť tomu, aby sme sa v ňom cítili čo najpohodlnejšie. Skrátka, zahniezdiť sa kdekoľvek sa nachádzate. Nenadarmo je teraz tak veľmi populárny severský štýl bývania. Za ním si zájdite do dánskeho Múzea dizajnu v Kodani. A „spadne vám sánka“.
Vo všeobecnosti tento štýl charakterizuje skromnosť, jednoduchosť a zmysel. Bez ozdobnosti, výstrednosti a bezúčelovosti. Všetko na niečo slúži a pri tom aj lahodí oku a neruší vás. Prevládajú teplé materiály v prírodných farbách, nesmú chýbať sviečky, jednoduché doplnky. Nič, čo by na vás z diaľky kričalo: Všimni si ma!
Kodaň je naozaj kráľovská
Kráľovsky nevtieravá, vkusná, noblesná a striedma. Predstavte si, že niečo hladíte, ruka vám kĺže po jemnom povrchu a nikde nenarazí na nič rušivé. Taká je Kodaň. Moderné mesto, kde sa razom ocitnete v histórii a potom, akoby v náznakoch, dokonca v budúcnosti.
V Kodani akosi vedia všetko pekne skĺbiť. Ekologické prepojenie súčasných potrieb spoločnosti s prírodou je také nenásilné, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. V meste je minimum výškových budov a odvšadiaľ máte všade blízko. Dokonca môžete ako mestskú hromadnú dopravu využiť loď a mnoho zaujímavých miest uvidíte priamo z nej.
Alebo sa vydajte na okružnú plavbu po kanáloch a uvidíte ich takmer všetky. Kráľovskú knižnicu – čierny diamant, ktorá na svojom čiernom sklenenom a mramorovom povrchu odráža nálady mora a počasia, 106 metrov vysokú vežu novorenesančnej radnice z roku 1905, renesančnú stavbu starej burzy s typickou strechou veže v tvare spletených dračích chvostov, ktorú v tomto roku v apríli zachvátil požiar, elegantnú novú budovu opery či svetoznámu kodanskú spaľovňu.
Príde vám divné, že pri takýchto významných budovách spomíname spaľovňu? Ona je totiž tiež veľmi významná a stala sa celosvetovým symbolom ekológie. Stojí v meste, nikto sa nad tým nepozastavuje a nikto proti nej nespisuje petície. Na jej šikmej streche je obrovský zelený park a umelý svah na lyžovanie.
Stále však nemôže konkurovať najznámejšiemu symbolu Kodane – Malej morskej víle. Nomen omen – nečakajte monument, ktorý vám vezme dych. Je naozaj malá. Nájdete ju skôr podľa húfu turistov, ktorý ju neustále oblieha. Ak túžite po fotografii bez nich, musíte sa k nej vydať skoro ráno.
Pri potulkách v meste si rozhodne nenechajte ujsť výmenu stráží na kráľovskom dvore Amalienborg, kde sídli kráľovská rodina alebo Rundetaarn – okrúhlu vežu so špirálovitým jazdeckým schodiskom.
Viacero miest v meste odkazuje na meno Ticha Brahe, dánskeho astronóma a alchymistu, ktorý je pochovaný v Prahe. Rovnako aj na ďalšieho svetoznámeho rodáka rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Cesta k jeho hrobu je zreteľne vyznačená.
Pri prechádzke po cintoríne však máte pocit, že ste v mestskom parku, v ktorom sa ľudia prechádzajú, bicyklujú, behajú, stretávajú. Hroby sú pomedzi stromy, častokrát ako súčasť trávnika a márne by ste hľadali krikľavú umelú kvetinovú výzdobu. Kde tu krušpán alebo iný krík, kde tu kameň s nápisom alebo pomník z prírodného kameňa. Tu je ticho a pokoj. Ak túžite po vzrušení a rušnej kulise, potrebujete navštíviť Tivoli – druhý najstarší zábavný park na svete z roku 1843. Mimochodom ten najstarší je tiež v Dánsku, asi 15 km severne od Kodane.
Všetky farby Kodane
Vlastne je to s tou výzdobou striedme akosi všade. Na oknách nevidíte pestro kvitnúce kvety. Pravidlo, keď suseda ružové, tak ja žlto-oranžové, tu neplatí. Aj v mestskej výsadbe prevládajú trávy a tlmenejšie odtiene kvitnúcich trvaliek a na balkónoch viac listom ozdobné rastliny. Možno sa vám podľa tohto opisu zdá, že je Kodaň fádna, sivá a smutná. Zďaleka nie.
Veď i najznámejší záber z Kodane – Nyhavn (nový prístav) – je farebný ako z omaľovánky. Kto bol v Kodani a neodfotil sa s ním v pozadí, akoby tam ani nebol.
Veľkou módou v Japonsku je napríklad fotenie svadobných párov pri symboloch európskych metropol, a tak ich stretnete aj pri Nyhavne, lebo ten je ozajstným symbolom Kodane. Na ulici je množstvo reštaurácií a kaviarní, ktoré sú plné v každom ročnom období. Najmä vonku. Pretože Dáni si užívajú každučký slnečný deň. Zababušia sa do diek pod stĺpovými ohrievačmi alebo pri stolových ohniskách a obrátia tváre k slnku. Popíjajú víno, kávu, stačí hodinka a poberú sa domov. To je to ich hygge v praxi.
Som cyklista, kto je viac
Cez víkend na cestách v Kodani takmer nestretnete auto. Zato cyklisti sú tu priam posvätní. Cyklista je posledný, kto sa berie na zodpovednosť pri dopravných nehodách. Prežijú na bicykloch kus svojho života. Pred bicyklami tlačia malé kryté i nekryté vozíčky a v nich prepravujú deti, dokonca v nich majú malé stolíky, na ktorých môžu jesť či robiť úlohy. Všade v obchodoch sme videli zvláštne, skoro až nevkusné kombinézy, o ktorých sme neskôr zistili, že sú nevyhnutnou výbavou každého, kto žije v Kodani. Sychravé počasie tu nikoho nerozhodí. Nahodí spomínaný nepremokavý overal a na bicykli ide kam treba. Pod ním sa zväčša ukrýva oblek či slušivý kostýmček úradníčky.
Ani značku a vzhľad bicykla nik nerieši. Zväčša sú to staré mestské kusy, dôležité je, aby vás dopravili tam kam treba a nezaťažili životné prostredie. Často ostanú zamknuté neďaleko autobusových či železničných staníc a keď sa o ne niekoľko mesiacov nik neprihlási, odstrihnú ich a zadarmo ponúknu záujemcom, napríklad študentom. Na cestných pruhoch pre cyklistov to vyzerá ako na Tour de France. Idú ich po nich stovky, a rozhodne nejdú 20 km rýchlosťou.
Čas sa zastavil v ére hippies
Christiania je mesto v meste. V bývalých kasárňach sa sociálny experiment premenil na realitu a čas sa tu naozaj zastavil. Namiesto žihľavy tu okolo plotov rastie marihuana a fajčiara normálnych cigariet tu veru nestretnete. A ak nefajčíte, tu si, takpovediac, nasilu „zahulíte“. Sladkastý dym sa ovíja okolo vás na každom kroku. Kto si chce dať „šľuka“, zájde si do Christianie. Všetci o tom vedia a tolerujú to. Predávajú sa tu etno výrobky ale aj koláčiky, oriešky, všetko, prirodzene, s prísadou marihuany. Nájdete tu však len marihuanu a hašiš. Pred tvrdými drogami obyvatelia Christianie svoje územie vo vlastnom záujme chránia.
Dbajú na to a pretože nechcú mať opletačky s políciou, udržujú v meste aj príkladný poriadok, pri každom smetiaku stoja nádoby na separovanie odpadu, na zemi nenájdete jediný ohorok či kelímok od kávy. Obývajú aj s rodinami staré domy, obrábajú políčka okolo, vyrábajú a predávajú všetko možné. Môžete sem prísť, pobudnúť tu, pofajčiť si, nakúpiť, ale fotiť nesmiete. Aspoň nie tak, aby vás niekto prichytil. Mnohí si tu totiž prídu len užiť svoje „brčko“ a o tom predsa nik nemusí vedieť. Nachádzajú sa tu dokonca koncertné sály či konferenčné miestnosti s perfektným vybavením. Sen mnohých voľnomyšlienkarov, taká Christiania. Polícia občas vo vnútri urobí kontrolné video a v pokoji odíde.
Z Malmö ponad more do Kodane
Švédske a dánske pobrežie spája Øresundský most. Zázrak. Možno sa práve vďaka nemu dostanete z letiska v Malmö do Kodane. Samotný most, ktorý je otvorený od roku 2000, meria takmer 8 kilometrov a má dve poschodia. Na prvom jazdia po štvorprúdovke autá a na druhom je zavesená dvojkoľajová trať rýchlovlakov. Je najdlhším kombinovaným mostom v Európe a zároveň jedným z najväčších mostov na svete. Ústí do mora na umelo vytvorenom ostrove a do Kodane pokračuje tunelom.
Most visí medzi dvomi 200 metrovými piliermi, vzdialenými od seba 490 metrov a vy cestujete 57 metrov nad morskou hladinou, z ktorej vytŕčajú ramená veterných elektrární. Vskutku impozantný zážitok. A takých vás v Kodani čaká oveľa viac. Nedajte sa odradiť chladom, dažďom ani ponurou oblohou. Kodaň je skrátka blýskajúci sa diamant, ktorý bude žiariť aj keď bude nebo trošku zatiahnuté.
