Žilinskí otužilci, združení v klube Tučniaky Žilina, majú za sebou už 20-ročnú históriu. Mnohí z vás sa pri predstave otužilcov v zime čudujú, ako sa niečo také dá zvládnuť. Otužovanie rozhodne nie je náhly popud vojsť v decembri bez prípravy do jazera a odfotiť sa na sociálne siete. Ivor Rizman, predseda klubu Tučniakov Žilina, nás uistil, že otužovanie s rozumom je reálne pre všetky vekové skupiny, túto disciplínu nám následne objasnil a zároveň porozprával o činnosti klubu.
Kedy vznikol nápad založiť tento klub? Čo tomu predchádzalo?
Klub založil pred dvadsiatimi rokmi Jožko Repčík, v súčasnosti podpredseda, duša klubu (náčelník). Začal otužovať aj so synom, kamarátom a študentmi Žilinskej univerzity už v roku 2004. V tejto sezóne sa zúčastnil aj dvoch podujatí organizovaných bratislavskými Ľadovými medveďmi. Tu videl, ako funguje otužovanie v klube. Keďže tušil, že samého by ho to dlho nebavilo, do novej sezóny už oznámil v novinách vznik klubu Tučniaky Žilina. Klub sa postupne rozrastal a získaval vďaka jeho členom a Jozefovým organizačným schopnostiam aj zázemie, ktoré máme aktuálne a neustále ho zveľaďujeme, ako aj všeobecné uznanie v slovenskej otužileckej komunite. To, že dnes nie je predseda, bol tiež jeho nápad. Určite by ho bola členská základňa zvolila znovu a pre nás je a bude navždy náš náčelník.
Čo si máme predstaviť pod pojmom otužovanie?
Väčšina ľudí si pod týmto pojmom prestaví extrém a to otužilca, ktorý vojde do jazera, v ktorom, aby si zaplával, musí najskôr vysekať otvor v ľade. Ale otužovať sa môže prakticky každý z nás. Asi najznámejšie a najjednoduchšie je otužovanie vzduchom, najlepšie vonku v prírode. Zahŕňa aj spánok pri otvorenom okne, rannú rozcvičku vonku, turistiku a nordic walking pri chladnejšom počasí, zimné športy či obyčajné šantenie a guľovačku v snehu.
Keď už niekomu otužovanie vzduchom nestačí, ako sa má otužovať vodou?
Aj to sa dá robiť v ľahšej forme, ako napríklad utieraním sa mokrým uterákom, striedavými sprchami či ponáraním chodidiel striedavo do teplej a studenej vody – takzvaným Kneippovým kúpeľom a samozrejme správnym saunovaním. V našom klube sa venujeme rekreačnému otužovaniu – zimnému plávaniu, ktoré je zároveň súčasťou celoročného plávania v prírodných vodách. Niektorí otužilci robia takzvané statické otužovanie. Vojdú do vody väčšinou s rukami nad hlavou, ale neplávajú. Ide hlavne o vystavenie sa chladu. No my sme športový klub a naše otužovanie je práve naopak – dynamické. Rekreačné zimné plávanie má charakter nesúťažnej športovo-relaxačnej aktivity. Jej náročnosť si určuje každý otužilec sám – podľa vlastného uváženia. Spravidla pri tom nejde o podávanie významných športových či plaveckých výkonov. Väčšiu váhu majú zdravotné, psychické a sociálne stránky otužovania. Upevnenie zdravia, uvoľnenie duševného napätia, stresov, radosť z prekonania seba samého, zábava, spoločná aktivita a spestrenie života – to sú benefity, o ktoré pri otužovaní ide.
Teplota vody je pri otužovaní kľúčová. Pri akej teplote sa už otužujeme?
Postupné otužovanie robíme pri vystavení sa chladnejšej vode, ako sme zvyčajne zvyknutí. Pri dynamickom otužovaní sa otužilec vo vode pohybuje, predovšetkým pláva. Tým si svalovou činnosťou vyrába teplo v tele, ale v dôsledku prúdenia vody ho aj rýchlejšie odovzdáva. Nad 18°C si trénovaný otužilec vie vyrobiť teplo plávaním a môže plávať takmer neobmedzene dlho. Vo vode s teplotou pod 18°C má pobyt vo vode a plávanie svoje časové limity. Plávanie v chladnej (pod 12°C) a studenej vode (pod 8°C) má byť maximálne pol hodiny a v ľadovej (pod 4°C), aj pre športových, súťažiacich zimných plavcov platí limit maximálne 22 minút. Tento limit pre ľadovú vodu platí aj pre trénovaných statických otužilcov.
Všeobecne sa však pre začiatočníkov neodporúča pobyt dlhší ako 5 minút a zdravotné benefity sa prejavujú už aj pri kratších pobytoch trvajúcich 2-3 minúty.
Aké sú konkrétne zdravotné benefity otužovania?
Mnohých ľudí privádza ku kondičnému otužovaniu motivácia zlepšenia ich zdravia. Obvykle ich trápia časté akútne respiračné ochorenia, rôzne bolesti a ťažkosti pohybového aparátu. Očakávajú, že chlad a studená voda im prinesú ústup ich zdravotných problémov, zlepšenie celkovej obranyschopnosti a funkcie organizmu, zriedkavejší výskyt ochorení a zlepšenie regenerácie. Nie všetky očakávania sa v plnej miere naplnia, ale väčšina otužilcov z vlastnej skúsenosti hodnotí otužovanie ako významný krok k zlepšeniu svojho zdravia. Cítia sa lepšie a objektívne sú zdravší. Jednoznačne to potvrdzujú aj odborné, lekárske štúdie. Ako príklad by som spomenul napríklad Wima Hofa, snáď najznámejšieho otužilca na svete a držiteľa mnohých rekordov vo výdrži v ľadovej triešti, pobyte v mrazivom prostredí, a podobne. Je známy okrem pobytu v ľadovej vode aj špeciálnymi dýchacími technikami a staticko-dynamickými cvikmi tesne po otužovaní. Je vďačným objektom lekárskych výskumov a živým dôkazom obrovských adaptačných možností ľudského organizmu.
V našom klube však metódu Wim Hofa nepraktizujeme, ako sme už spomenuli – preferujeme plávanie. Na dôležitosť hlbokého, ale kľudného dýchania upriamuje pozornosť aj hymna otužilcov vo svojom refréne:
No tak plávaj, plávaj!
Kľudne dýchaj!
Vydržíš to,
len sa nevzdávaj!
Pre koho je vhodné toto športové otužovanie? Máte stanovené nejaké podmienky pre vstup do klubu?
Základné – kondičné otužovanie je vhodné skoro pre každého. Každý si zároveň sám musí zhodnotiť svoj dlhodobý zdravotný stav. Pri kondičnom otužovaní ide o rekreačné plávanie ľubovoľným plaveckým spôsobom na individuálne dlhej trati, individuálne dlhý čas, tak a toľko, ako je plavcovi príjemné. Tento spôsob otužovania má predovšetkým relaxačný a zdravotno-preventívny charakter. Nevyžaduje žiadnu osobitnú plaveckú či fyzickú zdatnosť, nemá nijaké vekové obmedzenia a je vhodné pre všetky vekové kategórie, vrátane detí či seniorov. Elementárnym predpokladom je základná plavecká spôsobilosť a primeraný zdravotný stav.
Iné je to už pri súťažnom zimnom plávaní. Je určené pre otužilcov – plavcov, ktorí majú športové a súťažné ambície. Je zamerané na zvyšovanie plaveckej i otužileckej výkonnosti a jednotlivé plávania majú charakter tréningov. V priebehu zimnej sezóny sa plavci zúčastňujú súťažných podujatí v SR (viackolová súťaž Slovenský pohár v zimnom plávaní), samostatných zimno-plaveckých súťaží v SR a medzinárodných súťažných podujatí. Súťaží sa obvykle na štandardných tratiach 50m, 100m, 250m, 500m, 750m a 1000m. Limit pobytu vo vode pod 4°C je 22 minút. Vzhľadom na nízku teplotu vody pri súťažiach (0 – 12°C) môže mať a často aj má súťažné plávanie charakter extrémneho športu.
Diaľkové plávanie môže mať, ale spravidla nemá súťažný charakter. Je určené plavcom, ktorí majú alebo si chcú zvýšiť svoju plaveckú vytrvalosť na dlhých, viackilometrových tratiach. Obvykle sa využívajú veľké vodné plochy, priehradné nádrže alebo splavné rieky. Diaľkové plávanie sa spravidla realizuje pri teplotách vody nad 12°C, ktoré umožňujú dlhší pobyt vo vode. V žilinských podmienkach je to každoročné plávanie vo Váhu od Vodného diela Žilina do Budatína (4,8 km) a rôzne dlhé trate na vodnom diele.
V čom spočíva výhoda byť členom klubu oproti sólo otužovaniu pre začínajúceho otužilca?
Výhod je viacero. V prvom rade poskytujeme pomoc pre začiatočníkov, či už poradenstvo alebo psychickú podporu, preverené miesta plávania, ďalej možnosť využívania priestorov na uschovanie vecí, prezlečenie, oddych a príslušnosť ku klubu s dlhoročnou históriou. V našej komunite je vždy dobrá nálada, ťaháme sa navzájom. Naším očakávaním od členov je pomoc pri brigádach, organizovaní spoločenských akcií a ďalších aktivitách. Napríklad už tradične každý rok pomáhame pri čistení Vodného diela Žilina. Povinnosťou je aj platba ročného členského príspevku, ktorý je ale svojou výškou len symbolickým poplatkom.
Ako sa cítia plavci, keď vyjdú z vody? Čo odporúčate?
Niektorí plavci majú triašku, ale nie je to pravidlom. Odporúčame teplý čaj, oddych, no určite nie alkohol. Ten je zakázaný pred aj po plávaní. Plavci po vyjdení z vody majú spravidla úsmev na tvári. My hovoríme, že neexistuje „nasratý“ otužilec. Respektíve, keď aj niekto príde nahnevaný, rozladený, po otužovaní to z neho opadne. Ale keď si niekto zanadáva pri vstupe do vody, to je z celkom iného dôvodu. To sa toleruje (smiech).
Čiže po takom výkone sa vyplavia do krvi endorfíny – hormóny šťastia?
Pri kondičnom otužovaní v ľadovej vode sa plavec dostáva do stresu. Ten, pokiaľ je primeraný, má za následok zvýšenú tvorbu hormónov nadobličiek, adrenalínu a noradrenalínu. Tie spôsobujú zvýšenie hladiny cukru v krvi, zrýchlenie činnosti srdca, zvýšenie krvného tlaku, lepšie prekrvenie svalstva, zmeny dýchania, zvýšenie zrážanlivosti krvi a zníženie prahu bolesti. Ich úlohou je pripraviť organizmus na zvýšenú fyzickú aktivitu, vynakladanie energie, biologicky na boj alebo útek. Súčasne mozog produkuje ďalšie hormóny, podobné narkotikám, ktorým sa hovorí endorfíny (endogénne morfíny), ako prípravu na nebezpečenstvo a očakávané zranenia. Tie ovplyvňujú funkcie mozgu, napríklad spánok, aktivitu, vzrušivosť, náladu, zníženie citlivosti na bolesť, rýchlejšie hojenie rán a zvýšenie imunity. Vyplavenie endorfínov do krvi pri pohybových aktivitách, vrátane zimného plávania, sa podieľa na tzv. endorfínovej radosti.
Otužujete sa už dlho? Aké boli vaše začiatky?
S vodou som bol spätý už od malička. V detstve sme sa často v lete kúpali v potoku a až do puberty som plával súťažne. Potom som plával iba rekreačne, ale sledoval som Ľadové medvede a vždy ma to lákalo. Raz sme boli s kamarátmi v Poľsku na Baranej hore a pod vodopádom bolo miesto, kde sa dalo kúpať. Kamarát ma vyprovokoval k činu a aj keď som nemal ani plavky ani uterák, neodolal som. Tam som asi po prvý krát pocítil eufóriu z otužovania. Ten pocit a to množstvo pichajúcich ihličiek si pamätám dodnes. Potom sme chodili sporadicky plávať do Rajčianky a raz ma jeden známy nahovoril na vianočný beh s plávaním a skončil som štvrtý. Chcel som začať súťažne plávať, podmienkou bolo byť v nejakom klube a tak som objavil našich Tučniakov. Prihlášku som si podal v januári, hneď po vianočnom plávaní a tomu sa ešte Jožko Repčík smial, že v januári ešte od nikoho prihlášku nedostal.
Koľkí vaši členovia plávajú aj súťažne? Pravidlá sú v klube voľné, každý pláva podľa svojich možností?
Súťažne najčastejšie plávam ja s manželkou a asi ďalších 10 členov, niektorí to skúsili len raz. Áno, naše pravidlá nikomu nič nenanucujú a neurčujú. Každý môže slobodne plávať ako vie, veď nie každý má súťažné ambície. Navyše, pri súťažiach nad 250 m je povinná lekárska prehliadka. A súťažiaci sa musia zároveň kvalifikovať. Aby boli vôbec pustení na dlhšie trate, musia splniť určité kritéria. Napríklad, aby mohli pretekať na 750 m, musia predtým splniť limit na 500 m. Má to svoje preventívne, zdravotné dôvody. V princípe treba vedieť či na to plavec má, aby sa nič v zápale boja nestalo a neprehnal to. Ja sám som zažil „preplesk“ – pri pretekoch na Palcmanskej Maši som bol prihlásený na 750 m. Bolo to na jar, prudko sa ochladilo a dokonca začalo snežiť. A aby toho nebolo málo, bójky odfúkol v noci vietor, takže 750 m trasa sa predĺžila na kilometer. A plavci s kilometrovou trasou preplávali nakoniec míľu. Nebol som však jediný, kto vyšiel z vody po štyroch a bol okamžite balený do alobalu. Boli medzi nami aj plavci, čo preplávali La Manche. No, stávajú sa aj také veci. Vážnou zimno plaveckou výzvou je zaplávanie tzv. ľadovej míle (1,65 km) vo vode pod 5°C. Existuje aj verzia ľadová míľa zero, tá sa pláva vo vode pod 2°C. Tu je čas na preplavbu neobmedzený, ale sleduje sa výkon plavca. Počas plávania sú plavci sledovaní priebežne. Pri určitom poklese výkonu plavca sa predpokladá, že prestáva vnímať a v takýchto prípadoch okamžite končí a je vytiahnutý z vody.
Ktoré úspechy si ceníte najviac?
Kedysi na Slovensku neboli súťaže v zimnom plávaní, ale chodilo sa do Čiech. Ak ste videli film Baba z ľadu, boli v ňom reálne zábery zo súťaží. Jožkovi Repčíkovi a pár ďalším nadšencom skrsla v hlave myšlienka zorganizovať súťaž aj na Slovensku. Od roku 2016 sa po niekoľkých nultých ročníkoch koná každoročne Slovenský pohár v zimnom plávaní aj u nás. Naši členovia sa pravidelne zúčastňujú a vo svojich kategóriách a zvolených tratiach obsadzujú pozície aj na stupňoch víťazov. V klubovej súťaži, kde sa započítavajú body všetkých plavcov klubu, sme sa umiestnili v sezóne 2023/24 na 11. mieste z 30 zúčastnených klubov.
Ako to v realite funguje vo vašom klube?
Otužilecká sezóna trvá od októbra do konca apríla. Vždy sa vopred dohodneme na začiatku. Tento rok ho máme naplánovaný na 6. októbra. Stretávame sa 3x do týždňa – utorok, štvrtok o 16.15 hod. a v nedeľu o 14.00 hod. V utorok a štvrtok máme ešte skorší (takzvaný dôchodcovský termín) o 14.30 hod. Hlavne pre začiatočníkov je dobré, keď sa stretneme a plávame takto organizovane. Zvykanie si na studenú vodu je veľmi individuálne. My spravidla odporúčame začať plávať v prírodných vodách v lete čo najviac a už neprestať. Tak postupne privykáme telo na čoraz väčší chlad. Niekto začína aj domácimi studenými sprchami. Pri tých je potrebné zmerať domácu teplotu vody, aby ste vedeli na čom ste. Studňová voda je určite chladnejšia ako z bežnej vodovodnej siete v paneláku na 8. poschodí. Plávame na vodnom diele a tam máme aj našu základňu – chatku s prístreškom. Keď je už voda zamrznutá, plávame o kúsok ďalej – vo Váhu pod hrádzou, ale keďže je toto miesto náročnejšie ako stojatá voda na vodnom diele, neodporúčame ho začiatočníkom.
Spomínali ste, že svojich členov po nejakej dobe „krstíte“ za riadnych – plnoprávnych členov. Prečo nie hneď po vstupe do klubu?
Áno, spravidla je to po 1,5 roku. Je to čas, kedy sa člen prejaví a aj sám zistí, či je to preňho to „pravé orechové“. Záleží aj na tom, ako často chodí na tréningy a aké ďalšie aktivity pre klub robí. Po „krste“, ktorý sa robí ako inak vodou, má tento člen už aj hlasovacie práva voliť a byť volený za člena výboru.
Udržiavate sa v kondícii aj mimo sezóny?
Aj mimo sezóny sa „hecujeme“, aby sme plávali čo najviac. Napríklad teraz sme vymysleli výzvu Tučniak diaľkoplavec. Inšpirovali sme sa Ľadovými medveďmi, ale oni to majú prísnejšie – 100 km počas astronomického leta. Naša výzva s názvom Tučniak diaľkoplavec je miernejšia a to zaplávať 25 km od konca otužileckej sezóny v máji do začiatku novej v októbri, čo je 21 týždňov. Výzvu zobrali mnohí veľmi vážne a majú v polovici termínu prekročených už 100 km. Započítava sa akékoľvek plávanie, trebárs aj na plavárni, ale kto už okúsil plávanie v prírodných vodách s nádherným výhľadom na okolie, väčšinou nemení terén, pravé Tučniaky príliš chlóru neholdujú (smiech). Tým, že teda plávame aj mimo otužileckej sezóny, udržiavame si kondíciu, ale otužilosť na začiatku sezóny akoby budujeme nanovo. Nie je to tak, že sme otužilí navždy (smiech).
Takže nejakí Tučniaci diaľkoplavci sú už na svete. Čakali ste takýto entuziazmus a chuť do výzvy?
Som nadšený. „Rozmoh se nám tady takovej nešvar,“ niežeby sa plávalo aspoň počas oficiálnych tréningových časov a dní, ale jednotlivci, zväčša aktívni dôchodcovia plávajú každý deň a niektorí dokonca aj dvojfázovo. Sami seba nazývajú nie diaľkoplavcami ale častoplavcami (smiech).
Nemáte strach z nepredvídaných situácií uprostred priehrady?
Istíme sa bójkami – plávacími vakmi. Náš postoj môžeme parafrázovať aj takto – ľudský život má väčšiu hodnotu ako cena nejakej bóje, nehovoriac o tom, že ťažko budeme pomáhať pri zachraňovaní iných, keď sami nemáme nič k dispozícii. A pritom mnohí z nás sme bývalí súťažní plavci, ale k vode máme rešpekt.
Mnohí potencionálni otužilci majú obavy zo znečistenej vody. Ako to vnímate vy z vašej skúsenosti?
Podľa oficiálnych meraní je voda na Vodnom diele Žilina spôsobilá na plávanie, každoročne sa v nej pláva aj Žilinský triatlon. Občas sa premnožia sinice alebo počas záplav doplaví Váh všetko, čo na breh vyhodia nezodpovední ľudia, ale to sú krátke epizódy a rýchlo pritečie nová, čistejšia voda. Ale piť vodu z VD neodporúčame a keď sa nám to pri plávaní stane, tak ju chytro vypľujeme (smiech). Niekedy namiesto pojmu vodné dielo použijeme ideme do našej „bažiny“. Viac je to však inšpirované seriálom MASH alebo filmom Shrek (smiech).
Vo vašej skupine vládne veľmi príjemná atmosféra. Aké spoločné podujatia máte za sebou?
Organizujeme gulášky, oslavy narodenín, pravidelne robíme plávanie pri splne, mávame stretnutia na Mikuláša a vianočnú kapustnicu, chodievali sme aj na posezónne stretnutia otužilcov na Liptovskej Mare, občas plávame do Budatína, prípadne od našej chatky do Pizzerie a podobne.
Čo by ste na záver poradili záujemcom o otužovanie, prípadne o vstup do klubu?
Ako som už spomenul, už teraz v lete plávajte a neprestaňte. Vaše telo si bude pomaličky zvykať na nižšiu a nižšiu teplotu. Budeme radi, ak sa k nám rozhodnete pridať a ukážete sa 6. októbra 2024 alebo kedykoľvek, keď nás uvidíte pri chatke alebo vo vode.
Nájdete nás: https://maps.app.goo.gl/wRxbqkYtzuaF9cYo9
Ďalšie informácie: https://www.tucniakyzilina.sk
