Extrémne suchá i následné prívalové dažde sa nepriaznivo podpísali na mnohých územiach Slovenska. Voda, následky jej dostatku či nedostatku a riešenie tohto problému sú doménou Bioklimatického parku Drienová neďaleko Rajca. Riešenie vysušovania krajiny a klimatickej zmeny je ukryté v pôde. Je však nevyhnutná zásadná zmena jej využívania záhradkármi, farmármi, lesníkmi, developermi i samosprávami. Spoločným cieľom všetkých musí byť čo najdlhšie a najintenzívnejšie zadržanie vody v krajine. Priložiť ruku k dielu vie každý z nás. Prečo je voda taká dôležitá nám objasnil RNDr. Ladislav Židek, zakladateľom Bioklimatického parku Drienová v Ďurčinej pri Rajci.
Skôr než si objasníme dôležitosť vody, ako ste toto extrémne počasie prežívali vo vašom ekologickom parku?
Vďaka výsledkom nášho 10-ročného pôsobenia a malým opatreniam máme celý rok dostatok vody, takže sme horúčavy viac-menej nepociťovali. Prirodzene, že aj nás ovplyvňujú nejaké externali, pretože okolité územie Rajeckej doliny je veľmi zle obhospodarované. Dovoľujem si tvrdiť, že aj v Rajeckej doline už máme rodiacu sa púšť so všetkými prejavmi, ktoré k tomu patria. Množstvo potôčikov celý rok prakticky netečie, hory i polia sú vysušené a podpisuje sa na tom aj obrovské čerpanie podzemnej vody v Rajeckej doline. Je to pre Rajeckú dolinu veľká výstraha.
V čom spočíva dôležitosť vody?
Obnovu pôdy a územia musíme chápať v širokej komplexnosti a tým sa málokto zaoberá. Práve na vodu sa viaže akýkoľvek život, bez nej by nemohol existovať. Bioklimatický park je minisvet, v ktorom pozorujeme všetky životné procesy. Vodu vidím rád, ale pre mňa je podstatným výsledkom biodiverzita, teda rozmanitosť, ktorá má obrovský vplyv na klímu.
Čo to znamená v praxi?
Ako následok odlesňovania prichádza deficit vody. Keď si to pripodobníme na našich podmienkach, aj obyčajné odstránenie medzí na poliach spôsobuje jej nedostatok. V každej medzi sa nachádzala studnička, rezervoár vody, okolo ktorého sa život intenzívne rozvíjal. V 70.- 80. rokoch bolo treba skoro na jar sadiť, siať a akýkoľvek malý prameň, ktorý sa na poliach objavil, prekážal mechanizmom, preto poľhohospodári polia vysušovali. Začali prekážať aj prirodzené močiare, odvodnili aj tie. Mali by sme sa krajine venovať tak, aby sme nesledovali len obrábanie pôdy a dorábanie potravín. Zadržiavanie vody je nesmierne dôležité. Voda by sa mala zadržať na tom mieste, kde spadne.
Preto vznikol bioklimatický park?
Áno. Keď zadržíme vodu, v jej okolí sa oveľa lepšie darí rastlinám, v ktorých sa rozmnožuje obrovské množstvo drobného živočíšstva, baktérií, rias, prvokov a naň sa pomaly naviažu väčšie živočíchy a predátori. Usídlia sa v krajine len vtedy, ak v nej nájdu dostatok potravy. U nás sa prirodzene usídlilo niekoľko párov sokola myšiara, pustovky, a to je naše vysvedčenie. Prišli za hrabošmi a myšami a my sme počas ôsmich rokov nezaznamenali žiadne premnoženie hlodavcov.
Čo sa muselo stať, aby sa tu usídlili?
Keď sme začínali, v apríli potok vždy vyschol a voda začala tiecť až začiatkom októbra. Vybagrovali sme pri ňom jamy, do ktorých sa nahromadila voda z roztopeného snehu a vydržala v nich aj tri mesiace. Bolo to stále málo, tak sme zdrže zväčšili. Fungujú na princípe takzvaných „kalíšť“. Sú to akési jazierka v lese, v ktorých zvieratá udupú pôdu tak, že je v nich voda po celý rok. Keď zadržíme vodu, vyprodukujeme viac biomasy. Stačí naozaj veľmi málo, aby sa produkcia znásobila, sortiment rozšíril, a to všetko bez použitia chémie a s minimálnymi nákladmi.
Po vodozádržných opatreniach sme vysadili sad ovocných stromov, po 3 rokoch sa vrátili prvé červíčky. Za dážďovkami, chrobákmi a larvami prichádza krt a robí krtince. Keď sa u nás objavili, spozornel som. Prestal som na 2 ha kosiť trávu, aby som ich nerozmetal. Hneď sa do nich nasťahovali mravce a na prekyprenej pôde sa uchytili rôzne bylinky. Aby však tráva nebola príliš vysoká, spásali ju ovce. Následne sa objavili motýle modráčiky, ktoré znášajú vajíčka do mravenísk. Teraz ich tu máme tisíce. Jednoducho sme životu nechali priestor.
Aké živočíchy vám pribudli tento rok?
Naša tráva je celý rok zelená a to sa prejavuje na množstve motýľov ešte aj teraz, hoci ráno už mrzne. Po desiatkach rokov zahniezdila u nás sliepočka vodná a celý rok nám v kališti pri pustovni prežili kapre a karasy červené, naše dolné jazierka sú tento rok plné drobulinkých žaburieniek a pod nimi sa dobre darí rybám.
Keď je to také jednoduché, prečo to nedokážu rešpektovať a praktizovať aj inde?
Nie je to pre veľkopestovateľov, pretože systém dotácií na pôdu je nastavený zle. Oni nebudú robiť zadržiavanie vody, pretože aj na posledný ha chcú dotáciu, a tú by na takto využitú pôdu nedostali. Nerobia nič pre zadržanie vody, prichádzajú suchá a ešte aj na to, ako dôsledok ich roboty, dostanú príspevky. Človek by mal premýšľať, ako si maximálne množstvo napršanej vody udrží v záhrade, hoci na obyčajné polievanie. Vezmite si aj také kosenie trávnikov. Všetci chcú mať milimetrovú trávu, no voda sa lepšie zadržiava vo vyššej tráve, a tým pádom aj život dostáva väčší priestor. Ale to už ľuďom vadí. Nechcú vysokú trávu, chrobáky, mravce či myši. Sme sterilní a strácame prirodzenú imunitu.
Vo vašom parku teda kolobeh prírody začína od prvopočiatku?
Život u nás exponenciálne beží. Veď už Boh na 4. deň, keď stvoril zvieratá, povedal: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.“ A to v prírode naozaj funguje. Zvieratá majú obrovskú nadprodukciu. Žaba znesie 500 vajíčok, z nich sa vyliahne 400 žubrienok, z toho sa 200 stane potravou pre vodné vtáctvo, ale tých 200 sa rozuteká do okolia. Žiadne zviera to však nedokáže zdecimovať na nulu, to dokáže iba človek a chémia. Produkcia je obrovská, aby väčšie živočíchy mali čo žrať. Netreba nič tlmiť, život si to zariadi. Príroda svoje likvidačné komando sama presunie tam, kde je potrebné. Pokiaľ nezasiahneme, život si sám vybuduje harmóniu, len mu to musíme umožniť.
Pestujete rastliny, chováte zvieratá, ako vyzerá život v bioklimatickom parku?
Tento rok sme zbierali krásne zemiaky, sená, oberali sme lieskovce, drienky, hrušky, jablká a prvú úrodu priniesol aj vinohrad, tento týždeň sme spratali kŕmnu repu a ideme siať špaldu. Najviac sa sústredíme na rastlinné produkty. Máme dostatok vody a rozmanitá flóra u nás slúži ako potrava najmä pre včely a čmeliaky. V sade rastie 50 druhov jabloní, 30 druhov hrušiek, slivky, čerešne, oskoruše, višne. Všetko pestujeme bez akejkoľvek chémie a vyrábame aj svoje produkty.
Na krmivo pestujeme ďatelinu, lucerku, pšenicu pestujeme pre sliepky, ktorých máme asi 50 a každý deň znesú približne 12 vajec. Chováme čínske labutie husi, slovenské biele, mexické pyžmové kačky, každé ráno nadojím 1,5 l kozieho mlieka. Môžeme sa pochváliť aj exotickými lamami alpakami, ktoré nám dali už druhé mláďa. Nepočítam mačky a psa. Skrátka sme uzavreli cyklus a všetko si dorobíme sami.
Koľko ľudí si táto práca vyžaduje a na čo sa momentálne sústreďujete?
Občianske zduženie Ekoenergia má síce asi 20 členov, sporadicky sa na práci v parku ale podieľa asi desiatka, pomáhajú nám aj dobrovoľníci, no 70 percent práce na hospodárstve je na mne. Som tu od svitu do mrku. Musím mať na to dostatočné vedomosti, ale aj celý deň otvorené oči a srdce. Tento rok sa viac venujeme medzinárodnej spolupráci, pretože klimatické zmeny nastupujú oveľa výraznejšie, ako sa očakávalo a celú Európu čakajú veľké problémy.
Bohatí nechcú vziať na vedomie ich hlavnú príčinu, ale ani to, že problémy sú riešiteľné. Záujem verejnosti a politikov je minimálny, a preto nie je vylúčený nástup negatívnych prejavov. Myslím si, že môžeme ešte častejšie a s väčšími dopadmi očakávať horúčavy, suchá, dotieravý hmyz, choroby, alergie, virózy. Namiesto toho, aby sme sa poučili, ignorujeme a prenasledujeme múdrych. Ja ale verím, že život prežije, hoci bude veľmi, veľmi dokaličený. Aj napriek zlej prognóze však riešenia existujú.
