Nikto nevie, kde presne sa heligónka zrodila. O jej pôvode vedú spory Rakúšania, Nemci a Česi. Slováci sa síce do sporu nemiešajú, no o to viacej hrajú. Hra na heligónku sa u nás v posledných rokoch stala veľmi populárnou. Martin Čerňanský tvorí s heligónkou nerozlučnú dvojicu už 30 rokov. Hru na diatonickej gombíkovej ťahacej harmonike, ako znie jej odborný názov, už vyučuje profesionálne a podľa jeho učebníc sa naučilo hrať určite vyše tisíc heligonkárov. V týchto dňoch ho však, okrem toho, čo sme spomenuli, teší aj spolupráca, ktorú nadviazal s českým pesničkárom Jarkom Nohavicom.
Heligónka si ho našla sama
„Na heligónku hral starý otec z maminej strany. Zomrel však skôr, ako som sa narodil a ostala mi po ňom len heligónka. Mama spomína, ako jeho bratia hrávali na heligónke a jeho, ako najmladšieho, k nej veľmi púšťať nechceli. Raz ho ako 8-ročného pristihli hrať a bolo zle nedobre. Keď však videli, že mu to ide, dostal požehnanie a odvtedy hral. Heligónku si chceli aj sami vyrobiť, no peniaze na hlasy, časť nástroja, im chýbali. Keď som bol malý, sem tam som ju vzal do rúk a pokúšal sa na nej vylúdiť nejaké tóny, ale zas som ju vrátil do kufríka. Až keď som mal 16 rokov, a hudbu som už vnímal inak, chcel som sa to naučiť. Podpichoval som kamaráta Braňa, aby ma naučil hrať na harmoniku. Bol z muzikantskej rodiny a obdivoval som, ako hrá na klávesy a na akordeón. „Máte doma heligónku, nauč sa to, veď to nie je nič ťažké,“ povedal, a to ma nakoplo. Vzal som ju a skúšal hrať. Išiel som klapku po klapke a po 5 minútach som zrazu počul, že som zahral pesničku. Keď rozkvitne biela ruža, to bola moja prvá.“
Študoval, pracoval, ale hrať neprestal
Po skončení obchodnej akadémie pokračoval Martin v štúdiu na Žilinskej univerzite. Ani vtedy neprestal hrať. Mal obrovské šťastie, že ho raz na vystúpení na Hlinkovom námestí počul hrať profesor hry na akordeón Miroslav Košnár. Prišiel za ním a pozval ho k sebe na žilinské konzervatórium. Teraz to už môže priznať, že keď mu raz ušiel autobus a mal dosť času do ďalšieho, vybral sa tam za ním. Ponúkol sa, že ho bude učiť a naozaj k nemu chodil 10 rokov. Lepšieho učiteľa si nemohol želať. Pripravil Martina aj na majstrovstvá sveta v hre na heligónku v Rakúsku v roku 2005, kde sa umiestnil na 6. mieste. „Mal som viacero zamestnaní, robil som napríklad dispečera, ale mojím hlavným záujmom vždy bola heligónka. Popri práci som sa venoval aj žiakom, až raz predsa nastal zlom a rozhodol som sa, že svoj profesijný život spojím s heligónkou.“
Vymyslel učebnice bez nôt
„Popri výučbe hry som stále premýšľal nad tým, ako ľuďom uľahčiť to, aby sa na heligónke naučili hrať bez toho, že by poznali noty. Naozaj som na to aj prišiel. Inšpiroval som sa kódovou notáciou od pána Košnára a zostavil som si kódový zápis piesní vlastnou metódou, bez nôt a hneď na to prvú publikáciu pre samoukov. Stretla sa s veľkým ohlasom a do dnešného dňa som ich už vydal 23 a momentálne pripravujem do tlače 24. v poradí. Aktuálne som ten prvý diel kompletne prepracoval, trošku som ho doplnil a vylepšil o svoje nadobudnuté skúsenosti, aby sa podľa neho naučil hrať úplne každý.
Jednotlivé publikácie sa líšia, samozrejme, náročnosťou aj repertoárom. Heligónka je predurčená na ľudovú hudbu, ale vždy ma lákalo aj niečo iné, čo sa na nej tradične nehráva. Napríklad francúzske šansóny či slovenské a české populárne piesne. Možno na nej zahrať prakticky všetko. Všetko záleží od toho, aké má človek odhodlanie. Keby každý deň po hodinke trénoval, myslím, že za mesiac by 5 pesničiek vedel zahrať. Ideálne je, samozrejme, začať u dieťaťa počas základnej školy. Keď napreduje a chce sa zdokonaliť, pridávame náročnejší repertoár.“ Čo do počtu i odhodlania sa rovnako ako muži chopia heligónky aj ženy. Práve publikácie Martina Čerňanského to mnohým umožnili a uľahčili. Vďaka nim sa naučilo hrať viac ako tisíc ľudí – detí aj dospelých. „Neraz sa mi ozvú ľudia, ktorých ani nepoznám, že sa za polroka alebo za rok naučili hrať podľa mojej publikácie a nikdy by neverili, že to niekedy dokážu. Ďakujú za to, že som im pomohol splniť sen, a to ma nesmierne teší.“
Potajomky sa naučila hrať z jeho učebnice
Označenie heligónka je odvodené od názvu dychového basového nástroja heligónu, ktorého zvuk, heligónové basy, svojou hlbokou polohou pripomína. Okrem Slovenska, kde je heligónka už takmer v každom druhom dome, je veľmi rozšírená v Rakúsku, Nemecku či Slovinsku, v Čechách už jej tradícia slabne. Heligónka sa skladá z hlasovej, basovej časti a mechu. Korpus je z dreva a vo vnútri sú malé kovové časti – hlasy, ktoré vydávajú zvuky. To je duša nástroja a tá je najcitlivejšia. Je to však odolný nástroj, ladí sa možno 2 – 3 krát za celý svoj život. Samozrejme, vyžaduje starostlivé zaobchádzanie a uloženie ako ktorýkoľvek iný hudobný nástroj. A ako je heligónka populárna u Čerňanských?
Dcéra Adelka hrá na harfe, syn Matej už taktiež objavil čaro heligónky. „Keď som prednedávnom dokončil spomínané nové, aktualizované vydanie I. dielu, tak mi napadlo, že ho dám na otestovanie práve synovi Matejovi, aby sa skúsil podľa toho naučiť hrať, lebo dovtedy ešte nehral. Na moje veľké prekvapenie sa z toho veľmi rýchlo naučil hrať a hneď ho začali zaujímať piesne práve od pána Nohavicu, takže už hrá aj on.
A, samozrejme, hrá aj manželka, naučila sa potajomky hrať z Martinových materiálov. Ešte predtým, ako sa vzali, požičal jej svoju prvú heligónku, ale nevšimol si, že by na nej skúšala hrať. Keď však raz prišiel k nej domov, vo dverách mu na nej zahrala kankán. Ostal ako obarený, netušil, kedy sa to stihla naučiť. Zahrala to dobre, pochválil ju, a to nielen preto, aby nezišlo zo svadby.
Rastie popularita aj cena nástroja
„Chodievam na hudobné veľtrhy do Rakúska, Nemecka a okolitých krajín. Na Slovensku je veľa heligonkárov, aj mnoho festivalov a prehliadok. Keď začne sezóna, od apríla je každý víkend podujatie v nejakej obci. Vychýrená bývala prehliadka v Oščadnici, na Myjave, v Oravskej Lesnej, Borskom Mikuláši a potom ich začalo každoročne pribúdať. Dvakrát po sebe som bol súčasťou svetového rekordu v počte spoločne hrajúcich heligonkárov v Terchovej. Prvýkrát nás bolo 227 a tri roky nato, v roku 2019, už 305.“ Terchovci sú vyhlásenými heligonkármi. S Vincom Krkoškom sa Martin pozná odkedy začal hrať. On ho zasvätil do tajov terchovského štýlu. Aj Janko Miho má svoj štýl, v podstate ho má každý heligonkár. Pridáva do hry svoje cifry, ozdôbky.
Keby sme videli záznam hry a zakryli muzikantovi tvár, hneď by každý spoznal, kto hrá. S popularitou nástroja rastie aj jeho cena a v prípade zberateľských kúskov ľudová rozhodne nie je. „Kedysi bolo na trhu dosť starých heligóniek. Vtedy som nemal túžbu, vlastniť nejaký historický nástroj. Teraz, keď ju mám, nieto starých heligóniek. Je ich málo, a preto ich cena závratne stúpa. Väčšinou ich vlastnia zberatelia a keď sa nejaká objaví, je nepomerne drahšia ako nová heligónka. Najmä pôvodné od českého výrobcu Hlaváček sú veľmi cenené. Pre tých, ktorí sa chcú začať učiť hrať, stačí tá najjednoduchšia a použitá stojí okolo 300 eur. Drahšie aj 2-tisíc a zberateľské až do 7-tisíc eur. Kedysi, keď niekto vyrobil heligónku, mal obavu, či ju predá. Dnes je situácia opačná. S popularitou nástroja rastie aj dopyt po ňom a výrobcovia ich nestíhajú vyrábať.„
Jarek Nohavica v notách Martina Čerňanského
„S pánom Nohavicom som sa stretol v októbri tohto roku po jeho koncerte v Žiline. Stretnutie sme mali vopred dohodnuté, keďže ešte v lete som ho kontaktoval mailom, že by som sa s ním veľmi rád stretol a pripravil publikáciu pre heligónku len s jeho pesničkami. Oslovilo ho to, a tak sme si dohodli stretnutie,“ hovorí o stretnutí s Jarkom Nohavicom Martin Čerňanský. Slovo dalo slovo, nota notu a na druhý deň po koncertne si pri káve podrobne prešli Martinove predstavy o publikácii. Ukázal mu tiež celú svoju tvorbu pre heligónku. Publikácie sa Jarkovi Nohavicovi veľmi páčili a doslova hneď sa dohodli na spolupráci, čo Martina nesmierne potešilo. Výsledkom bude teda publikácia piesní pre heligónku od Jaromíra Nohavicu, bude obsahovať celkom 25 piesní, ktoré hráva výlučne na heligónke, ale budú tam aj piesne, ktoré pôvodne neboli určené pre heligónku, ale dajú sa na nej veľmi pekne zahrať. Publikácia je, samozrejme, určená pre širokú verejnosť, bude sa dať objednať priamo u Martina Čerňanského cez jeho informačné kanály, ale taktiež aj na koncertoch pána Nohavicu a aj na jeho stránke www.nohavica.cz. Obaja páni nelenili a ich spolupráca má už konkrétne ovocie. Po pár týždňoch je publikácie komplet hotová a zadaná do tlače.
Fascinuje ma jeho tvorba i charizma
A aký dojem urobil pesničkár na Martina? „Pán Nohavica má neskutočnú charizmu, čo je vidieť aj na jeho koncertoch. Je to veľmi ústretový, energický a priateľský človek. Jeho životná múdrosť je prenesená do jeho piesní, čo si myslím, že každého fascinuje. Dokáže jednoducho, výstižne, s nadhľadom a humorom poukázať na rôzne aspekty života. Okrem heligónky sme spolu podebatovali aj o iných veciach a môžem povedať, že sme si rozumeli. Samozrejme ho sledujem už od mladosti. Ešte som ani nehral na heligónke, keď som počúval jeho piesne a veľmi sa mi páčili. Keď som začal hrať na heligónke a on taktiež začal tvoriť vlastné piesne pre ňu určené, ešte viac ma jeho tvorba oslovila. Pravidelne chodím na jeho koncerty a vždy je to neskutočný zážitok.“ Martin je šťastný muž. Záľuba sa mu stala koníčkom, a dokonca má i schopnosť to, čo sa naučil, učiť ostatných. Heligónka, okrem dobrej nálady, nesie v sebe aj odkaz našich predkov, takže pridaná hodnota jeho práce je niekoľkonásobná. A keď máte to šťastie a vidíte a počujete, s akou bravúrou nástroj ovláda, poskočí vám srdce. Pri milej hostinskej odrhovačke, ľúbivej ľudovej piesni i noblesnom francúzskom šansóne. Heligónka v rukách Martina Čerňanského totiž dokáže nevídané a neslýchané zázraky.
