Precestovali 12 krajín za rok, absolvovali extrémne preteky Spartan race a sú vždy tam, kde to zaváňa nejakou výškou či výzvou. Taká normálna rodinka! I keď Macákovci o sebe tvrdia, že sú obyčajná štvorčlenná rodina, musíme podotknúť, že hranice obyčajnosti, respektíve normálnosti v našom ponímaní sú u nich trošku posunuté. Ich domácnosť je pretlakovaná adrenalínom, neposednosťou a neustálym vymýšľaním: čo by sme ešte vyskúšali?
Rok 2023 sa niesol v znamení cestovania. Rozhodli sa totiž, že rodinný kalendár bude mať na každom liste inú krajinu. Samozrejme tú, ktorú spolu počas roka navštívia. Poďme sa s nimi zoznámiť. Hovorcovstva sa ujala mama Slávka.
Kto sú teda Macákovci?
Sme obyčajná štvorčlenná rodina: Rado (50), Slávka (43), Karin (13), Filip (11), ale tak trochu bláznivá, akčná a zážitkov chtivá. S manželom sme rodení Žilinčania, no v roku 2004 sme sa rozhodli odísť za prácou do Prahy. Po pár rokoch prišlo naše rozhodnutie definitívne sa tu usadiť, postaviť dom, zasadiť strom, splodiť jedno dieťa a aby mu nebolo smutno, tak aj druhé. Všetci sa radi hýbeme, športujeme, cestujeme, spoznávame a zažívame nové a nové dobrodružstvá – „ľahký“ adrenalín je vždy vítaný.
Aké výzvy ste napríklad absolvovali?
Naša rodina má za sebou skok padákom z lietadla, bungee jumping, zip-lines, vystrelenie v „guli“ na gumovom lane, 116 metrov voľným pádom a rôzne nezvyčajné zábavné atrakcie. Na miestach, kde sa objavíme, ich radi vyhľadávame. Tie klasické, ktoré sú v zábavných parkoch, ani nespomínam.
Celý rok ste zbierali materiál do kalendára na rok 2024. Dosť nezvyčajný. Takže, aká je jeho téma?
Pretože sme od príbuzných vzdialení 500 km a naše návštevy Žiliny boli zriedkavé, prišli sme s nápadom vytvoriť pre starých rodičov každý rok pamätný kalendár, aby nás a svoje vnúčatá mohli mať po celý rok neustále na očiach. Sme rodina s celkom košatou fantáziou, a tak sme každý rok vymýšľali a tvorili inú tému kalendára. Po tom, čo nás kovid na nejakú dobu uväznil doma, začali sme pociťovať cestovateľský a spoznávací deficit. Preto bolo rozhodnutie jasné – témou kalendára na rok 2024 bude: Macákovci spoznávajú svet.
Podľa čoho ste vyberali, čo v krajine navštívite?
Všetky výlety sme plánovali spolu ako rodina. Najmä preto, aby sme uspokojili nielen potreby nás dospelých, ale aj našich detí. Aby to bolo aj zaujímavé, aj dobrodružné, ale aj poučné a aby si deti z ciest odniesli niečo do života. V podobe reálnych skúseností, miestnych tradícií, nových chutí, nebojácnosti, samostatnosti v cudzom svete a trénovania jazykových schopností.
Ako ste ich do príprav výletov zapájali?
Deti pomocou internetu a máp v počítači pripravovali cestovný itinerár. Mali ho vypracovať ako projekt. Tak, ako sa to, viac – menej, učia v škole. Teda uviesť hlavné mesto štátu, základné informácie, vlajku, všeobecné zaujímavosti, zaujímavosti pre deti, dospelých, typické jedlo, vzdialenosti z letiska, z hotela k atrakciám… Jednoducho všetko, čo je potrebné na to, aby si to tam dokázali užiť a mať aspoň základné znalosti o tom, kde sú a prečo.
Čo boli kritériá pre výber destinácie?
Kritériom bolo vždy miesto, kde sme ešte spoločne, ako rodina, nikdy neboli a termín –minimum vymeškaných dní v škole a minimum dovolenky v práci.
Mali ste aj nejaké zahrievacie kolo?
V roku 2022 sme sa začali pomaly rozbiehať a „na nečisto“ cestovať. Navštívili sme Krétu, južný ale aj severný Cyprus, zvládli sme za 48 hodín precestovať autom 5 krajín, a to hneď dvakrát (Česko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko), poľský Krakov a talianske Miláno.
Ako samotné „kalendárové“ cestovanie začalo? Každý dal návrh, hlasovali ste?
V tomto prípade sme museli so školopovinnými deťmi a našimi 25 dňami dovolenky zvládnuť precestovať 12 krajín za 1 rok. Ale kde, kedy a ako začať? Úplne jednoducho. V januári 2023 sme zadali do vyhľadávača kritérium: najlacnejšia letenka s odletom z Prahy.
Čo vám vyhľadávač ponúkol?
Hneď vo februári Spojené kráľovstvo (Londýn) na 6 dní. Navštívili sme turisticky bežné pamiatky a zaujímavosti: Leicester a Trafalgarské námestie, morské akvárium, Westminsterský most a palác, Big Ben, Buckinghamský palác, Hyde park, Tower of London,
Tower Bridge, London bridge, Muzeum Madame Tussauds, ABBA Arenu, mesto a zámok Windsor, známe ulice Mayfair, Soho a Oxford, plavili sme sa loďou po Temži. Ale pre našu rodinu bolo „naj“ – London Eye s výškou 135 m, cestovanie double deckerom, Greenwich – park s nultým poludníkom, 4 poschodia M&M’s obchodu plného dobrôt a sladkostí a Abbey Road – známy prechod pre chodcov z fotografie skupiny Beatles.
Ako športovci sme boli nadšení na Stamford Bridge- futbalovom štadióne FC Chelsea a na Stratforde, kde sídli West Ham United FC. Neodolali sme miestnej špecialite fish & chips (ryba a hranolky).
Prvá destinácia asi nabudila vaše cestovateľské chuťové poháriky…
Hneď po návrate sme začali znova „gúgliť“. Chceli sme však zažiť trochu tepla, keďže u nás bola aktuálne zima ako v ruských rozprávkach. Ale tak, aby nás to nestálo žiadnu dovolenku a absenciu detí v škole.
Na ktorú krajinu padlo druhé rozhodnutie?
Na Nemecko (Krausnick-Groß Wasserburg + Berlín + Moritzburg), na 3 dni v marci. I keď to neznie veľmi slnečno, tepla sme si užili. Začali sme v Tropical Islande, akvaparku, kde je umelé more, piesočná pláž, romantická laguna a exotický dažďový prales. Teda teplo, sauny, non stop bazény a vodné atrakcie, zažili sme aj nocovanie v stanoch priamo na pláži.
Jednu noc sme spali v Tropical Islands a druhú v našom aute, čo bol neskutočný zážitok pre deti. Druhý deň sme chceli deťom priblížiť trochu nedávnej histórie v podobe Berliner Mauer – Berlínského múru, prešli sme Brandenburskou bránou, navštívili budovu Ríšskeho snemu, Checkpoint Charlie – hraničný medzník medzi východným a západným Berlínom. Cestou domov sme stihli navštíviť aj zámok Moritzburg, kde sa natáčala známa rozprávka Tri oriešky pre Popolušku.
Žiadny adrenalín sa nekonal?
Samozrejme, že konal. Pre našu rodinu bolo „naj“ bláznenie sa na vodných atrakciách v Tropical Islande a nočné spanie v chladnom aute. No, proste, blázni. Vyskúšali sme miestnu klobásu – bratwurst a deti brezeln – praclíky.
V apríli ste necestovali, len hľadali…
Áno, hľadali sme usilovne ďalej. Museli sme, veď sme už „dlho“ nikde neboli. A opäť padlo jasné zadanie: najlacnejšia letenka s odletom z Prahy. Zvíťazilo Švédsko (Göteborg) na 7 dní.
Chladnejšia krajina zvíťazila nad teplom, stálo to zato?
Určite áno. Severské krajiny majú neopakovateľné čaro. Navštívili sme botanickú záhradu, Skansen Kronan, štvrť Haga s malebnými kaviarničkami a obchodíkmi, rybí trh Féskekôrka, most – Ävlsborgsbron, Palmhuset – skleník s palmami z celého sveta, čokoládovňu v Kronhuset, lodenicu Maritiman, univerzitné mestečko – Lindholmspiren, športovú halu Scandinavium a futbalový štadión Ullevi.
Najviac nám učarovali blízke ostrovy Asperö-östra, Brännö-Rödsten, Galterö Sund -prírodná rezervácia, Vrångö, Donsö, Styrsö, Köpstadsö, na ktoré pravidelne jazdila lodná MHD-čka. Na ostrove Vrångö sme sa kúpali v mori a chytali medúzy moon jellyfish – tanierovku ušatú. Na jednom z ostrovov bol úplný zákaz čohokoľvek, čo má motor.
A tak tam miestni mali vždy po ruke káričky alebo fúriky, aby si prepravili nákupy a potrebné náklady. Ten ostrov sme si pomenovali „Fúrik land“.
Asi zbytočná otázka, navštívili ste aj nejaký zábavný park?
V zábavnom parku Liseberg, sme prekonali rodinný rekord a padali z výšky 116 m voľným pádom. Zažili sme tam najbláznivejšie a najadrenalínovejšie atrakcie v našom živote – Valkyria a Helix. Ako labužníci sme zas ochutnali köttbullar – mäsové guličky známe z Ikea a kanelbullar – škoricové slimáky, ktoré boli famózne.
Máte tipy na cestovanie napríklad aj od známych?
Práve ten nasledujúci bol na podnet našich dobrých priateľov zo Žiliny. Išlo o Španielsko. Keďže odlet bol z Budapešti, tak sme neváhali ani minútu, dorazili do nej o pár dní skôr, aby sme čo-to spoznali aj z hlavného mesta Maďarska.
Takže štvrtá destinácia Maďarsko?
Áno, 2 dni v Budapešti. Spoznali sme Margitsziget- Margitin ostrov s japonskou záhradou, mini ZOO, pozostatky kláštora, rozárium, Országház- maďarský parlament, Baziliku sv. Ištvána, Elizabetino námestie, kde bolo aj vyhliadkové koleso, hádajte, či sme naň išli?
Videli sme historický hrad uhorských kráľov v Budapešti Budínsky hrad, Nagy Vásárcsarnok – centrálne trhovisko či Szabadság híd – Most slobody. Zážitkom bola vyhliadková plavba loďou po Dunaji so slovenským prekladom s maďarským akcentom, ktorý nám znel v ušiach po celú dobu plavby. Z lokálneho jedla sme skúsili töltött káposzta – plnený kapustný list.
Odleteli ste do Španielska, takže úlohu ste spojili aj s rodinnou dovolenkou?
Tak nejako. V Španielsku (Valencia, Barcelona) sme sa v júni zdržali 7 dní. Navštívili sme Hrad Castell d’Orpesa, Mirador d’Orpesa, vo Valencii- Parc de la Canale, Palau de les Arts, Hemisfèric, L’Oceanogràfic, V Barcelone – Gaudího Sagradu Familia, najväčší nedokončený katolícky kostol na svete s výškou 138 m a ďalšie jeho stavby – Casa Milá a Casa Batlló, La Ramblu – promenádu dlhú 1,2 km, lemovanú alejou stromov.
Táto ulica spája Katalánske námestie a Kolumbov pamätník. Nachádzajú sa tu trhy s kvetmi, luxusné obchody, reštaurácie, konajú sa tu rôzne spoločenské akcie. Mestám Peníscola a Benicassim sa na našich potulkách tiež nedalo vyhnúť, keďže sme ich mali doslova na skok.
A naj zážitok?
Pre nás to bol futbalový zápas vo Villareal Club de Fútbol a futbalový štadión v Barcelone- Camp Nou, kde bol aj 3. poschodový fan shop na nákup suvenírov. Pochutnali sme si na miestnej paelle, tapas a deti na sladkých churros, čo sú vyprážané škoricové tyčinky z odpaľovaného cesta máčané v čokoláde.
Ďalšou krajinou bolo, pre našinca pomerne neznáme Gruzínsko. Ale cez Viedeň…
Bol to tip od našej kamarátky. Práve preto, že nie je veľmi cestovateľsky známe a má pozitívne recenzie, rozhodli sme sa pre túto krajinu. Odlet bol tentokrát z Viedne.
Opäť bez váhania padlo rozhodnutie, že vyrážame z domu skôr, aby sme niečo viac spoznali u našich susedov v Rakúsku. V Rakúsku (Viedeň) sme boli síce len 1 deň, ale keďže sme dosť pohybliví, stihli sme toho veľa. Začali sme na Mariahilfer straße, jednej z najväčších a najznámejších nákupných ulíc Viedne, pokračovali na námestie Maria-Theresien-Platz, k Parlamentu (úrad vlády), na Rathausplatz, na tomto námestí sa konajú vianočné trhy, k viedenskému divadlu Burgtheater, námestiu sídla panovníkov Heldenplatz a k Sisi Museum. Veľmi nás očaril Dóm svätého Štefana.
A rovno k Prátru, nemýlim sa, však?
Na záver nemohla chýbať návšteva viedenského zábavného parku Praterstern, ktorý našu rodinu spája s obľúbenou miestnou reštauráciou Schweizerhaus. Zamilovali sme si ich špecialitu Schweinshaxe – pečené bravčové koleno s dobrým pivom.
Koľko ste sa zdržali v Gruzínsku?
V Gruzínsku (Tbilisi) sme na prelome júna a júla pobudli 7 dní.
Videli a navštívili sme Liberty Square alebo Námestie sv. Juraja, The Clock Tower – Tbiliský orloj, most Nikoloz Baratashvili Bridge, National Bank of Georgia – budovu, kde sídli národná banka a mieste úrady, plavili sa po rieke Mtkvari River Tbilisi, videli most Bridge Of Peace, podzemný Meidan Bazar, pevnosť Narikala Fortress, ktorá sa nachádza na strmom kopci medzi sírnymi kúpeľmi a botanickou záhradou, na ktorú išla lanovka. Obdivovali sme dvadsaťmetrovú sochu Mother of Georgia, symbolizujúcu národný charakter – v jednej ruke drží kalich s vínom na privítanie tých, ktorí prichádzajú v mieri, a v druhej ruke meč pre tých, ktorí chcú vstúpiť s nepriateľskými úmyslami, páčil sa nám aj Chronicle of Georgia – monument pri Tbiliskom jazere.
Čo bolo pre vás najatraktívnejšie?
Jednoznačne Aqua park Gino Paradise, 1 200 m dlhý zip line, zábavný park Mtatsminda, Futbalový štiadón Borisa Paichadzeho, Dezerter Bazaar, čo bolo obrovské nadzemné aj podzemné trhovisko, priam až bludisko. Azda každý deň sme ochutnávali fantastické jedlo: churchkhela – oriešky v ovocnej koži, syr zapečený v ceste khachapuri a khinkali – plnené mäsové taštičky.
Do kalendára ste šalamúnsky zahrnuli aj Slovensko a Česko…
Keďže z Gruzínska sme sa vrátili do Viedne a bol čas prázdnin, naša cesta pokračovala za rodinou a známymi na Slovensko do Žiliny. Tým pádom sme mohli deťom ukázať naše hlavné mesto. Hlavné mesto Slovenska – Bratislavu. V júli sme Slovensko (Bratislava, Žilina) spoznávali 3 dni.
Naša prvá cesta smerovala k vyhliadkovej veži UFO – lebo naše milované výšky, lebo výhľady do blízkeho i ďalekého okolia, lebo proste niečo typické pre Bratislavu. Dali sme peší prechod cez Most SNP, pozreli sme si Dóm sv. Martina, Bratislavský hrad, Národnú radu Slovenskej republiky, Michalskú bránu, sochu Čumila, Slovenské národné divadlo, nábrežie Dunaja, Starý most, Sady Janka Kráľa.
Žilinu už deti za tie roky návštev starých rodičov poznajú, ale aby bolo všetko ako má byť, tak sme si spoločne prešli Bulvárom, Mariánskym námestím, Farskými schodmi a Národnou ulicou. Naspäť do Prahy sme nemohli odísť bez domácich bryndzových halušiek so slaninkou od starej mamy.
Ako ste strávili prázdniny?
Počas prázdnin sme si doma chvíľku odpočinuli a deti zažívali ďalšie nové zážitky v letných táboroch. Bolo ale skoro 3/4 roku za nami a nám chýbali 4 stránky kalendára! Vymysleli sme teda, že jedna bude patriť aj Českej republike. Respektíve miestu, kde sme spolu ešte neboli a kde by sme mohli zažiť niečo nepoznané. Rozhodnutie bolo jasné. Sme športovci, máme radi výzvy – tak, šup ho, prihlásili sme sa na SPARTAN RACE – extrémny závod, kde si človek siahne na dno svojich fyzických síl.
Absolvovali ste ho spolu s deťmi?
Závod je určený nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Takže, ako inak. Všetko spolu. Dva dni na začiatku septembra sa niesli v znamení adrenalínového pobytu v Českej republike (Dolní Morava, Praděd, Kouty nad Destnou).
Začali sme na Dolnej Morave na Chodníku korunami stromov, dlhom 710 metrov s výškou 55 m. Na prechádzku po hornej lanovej plošine nás nebolo treba prehovárať. Nasledovala cesta na vysunutý most Sky bridge, najdlhší vysunutý most pre peších na svete. Ocitli sme sa 95 metrov nad hlbokým horským údolím. Po 721 metrov dlhej lávke sme prešli z jedného horského hrebeňa na druhý. Nasledovalo 6 minút rýchlej jazdy na bobovej dráhe. Autom sme sa potom presunuli na Praděd, najvyšší vrch Hrubého Jeseníka a piaty najvyšší v Česku. Na vrchole stojí 162 metrov vysoký televízny vysielač, ktorého horná plošina je najvyšším bodom v Česku.
Dokonca ste na ňom prespali, ako sa vám to podarilo?
Pracujem v spoločnosti, ktorej tento vysielač patrí, takže sme mali jedinečnú možnosť prespať priamo na tomto vysielači. Na druhý deň sa odtiaľ na skok konal náš životný závod SPARTAN RACE v Koutech nad Destnou.
Priblížte nám ho, iste to bol nezabudnuteľný zážitok…
Po registrácii sme dostali čelenky s číslami a čipy. „Dospeláci“ štartovali o 10.00 a museli zdolať extrémnych 7 km a 23 prekážok. Prechádzať bahnom, cez potok, dvíhať ťažké veci, zlaňovať, šplhať, prenášať, preliezať, podliezať, preskakovať… „Makali“ sme 2 hodiny a 33 minút a úspešne dorazili do cieľa.
Unavení, ale pri tom nesmierne šťastní. Syn Filip štartoval na trati dlhej 2,5 km s 20 prekážkami, dcéra Karin na trati dlhej 3 km, tiež s 20 prekážkami. Všetci sme to zvládli, všetci sme za naše úsilie boli ocenení ťažkými medailami a krásnym pocitom na duši. Bol to fakt zážitok za všetky „prachy“ a do konca života.
Začal školský rok, mali ste predstavu, ako bude vaša cestovateľská púť pokračovať?
Na druhý deň po pretekoch sme plynulo vstúpili do nového školského roku. Plány na blízku budúcnosť už, tak či tak, boli jasné. Náš „nepokrvný“ syn Jurko začal študovať vysokú školu v Belgicku. Ajhľa! Tam sme ešte neboli! A keďže Brusel je len 9 hodín autom z Prahy, vyrazili sme za ním na štyroch kolesách. Desiata destinácia bolo teda, prirodzene, Belgicko (Brusel, Mechelen, Antverpy), 3 dni v septembri.
Čo zaujímavé ste navštívili v hlavnom meste Európy?
V Bruseli sme nemohli obísť cikajúce postavičky – Manneken Pis – sochu cikajúceho chlapčeka, Jeanneke Pis – sochu cikajúceho dievčatka a Zinneke Pis – sochu cikajúceho psíka. Videli sme námestie Grand-Place, Atómium – obrovský atóm železa, zväčšený 165-miliárdkrát.
Navštívili sme futbalový zápas na štadióne Anderlecht Brusel, videli sme St Michael and St Gudula Cathedral – národný kostol, kde sa konajú kráľovské svadby a pohreby, blší trh Pl. du Jeu de Balle, budovu súdu Palais de Justice, Koningsplein – Beeld van Godfried van Bouillon – bývalý hlavný bruselský trh a pôvodný kráľovský palác. Boli sme na exkurzii v európskom parlamente European Parliament a interaktívnom Parlamentariu, prešli sme sa po kráľovskom parku Parc de Bruxelles.
V Mechelene sme si prešli centrum mesta, Grote Markt-námestie s katedrálou Saint Rumbold’s Cathedral a Jurkovu školu Thomas More Mechelen – Campus Ham. Užili sme si aj pravý belgický pivný festival. Antverpy nás očarili ulicou Meir, Antverpskou rukou, námestím Groenplaats s Paulom Rubensom, katedrálou Cathedral of Our Lady, radnicou Antwerp City Hall, fontánou-Brabo’s Monument či stredovekou pevnosťou Het Steen a zdvíhacím mostom Londenbrug.
V jedle a pití sme zažili neskutočné chute – belgické vafle, belgické hranolky, čokoládové pralinky, cuberdones (cukrovinky v tvare kužeľu) a najmä belgické pivá. Mňam.
Cestou z Belgicka sa vám opäť podarilo spojiť niekoľko výletov…
Kedže sme cestovateľsky neboli nikým a ničím obmedzovaní, využili sme to, že na skok, 2 hodiny autom, bol holanský Haag. V Holandsku (Haag, Roterdam, Amsterdam) sme strávili 4 októbrové.
V Haagu sme si prešli centrum, navštívili starý holandský mlyn Laakmolen a pláž Zuiderstrand Den Haag, kde sme na vlastnej koži zažili poriadnu piesočnú búrku. Pre nás, dobrodruhov, to bol „naj“ zážitok. V Roterdame sme videli prístav s majákom a lodnými strojmi The Low Light of the Hook Of Holland, kryté trhovisko Markthal, Cube Houses – Kijk-Kubus- stromové domy, Hotel Weimar, kde odovzdal T. G. Masaryk svoju víziu strednej Európy v r. 1914, ulicu s vlajkami všetkých štátov sveta – Internationale Vlaggenparade, Erasmusbrug – moderný vysunutý most známy pod menom De Zwaan (Labuť). Povozili sme sa lodným taxíkom cez rieku Nieuwe Maas.
V Amsterdame sme opäť videli mnoho zaujímavého. V Mevrouw Vis sme v stánku ochutnali miestnu pochúťku – haringy v rožku, túlali sme sa uličkami v oblasti Grachtengordel, ktoré oddeľovali mosty a kanály, prešli sme námestie Dam Square i zátoku Damrak, kde začínali výletné plavby po kanáloch. Aj my sme si užili 1,5 hodinovú plavbu loďou. V Amsterdame sme zažili aj vôňu skoro všadeprítomnej marihuany.
Deti vyskúšali, nebojte sa nie marihuanu, ale miestnu dobrotu hagelslag, čo je toastový chleba s maslom a čokoládovou posýpkou a stroopwafel – tenké vafle s karamelom. My sme si pochutnali na holandskom pive, syroch, krevetách, rybách, ktoré nám priamo pred očami pripravovali z čerstvých rýb, na ktoré sme si ukázali.
Ak dobre počítam, chýbala vám už len jedna krajina, ktorá to napokon bola?
No, aby bol hotový nielen náš kalendár, ale aby sme si mohli povedať, že sme precestovali všetky krajiny Beneluxu, tak sme neváhali a po 4 hodinách cesty autom sme skončili na dva dni v Luxembursku (Luxemburg, Schengen). Malú, ale nádhernú krajinu sme začali objavovať pri koncertnej sieni Philharmonie Luxembourg, pokračovali sme mostom Pont Rouge, panoramatickou rozhľadňou so sklenou podlahou Panoramic Elevator of the Pfaffenthal.
Naše kroky potom smerovali na most s dvomi poschodiami Pont Adolphe, k obelisku Monument of Remembrance a na námestie The Old City Kiosque. Dokonca tu majú námestie Jána Palacha „českého študenta, ktorý sa v roku 1969 pri Národnom múzeu v Prahe polial benzínom a zapálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy“ Square Jan Palach.
Videli sme Palais Grand-Ducal – rezidenciu luxemburského veľkovojvodu, Castle Bridge a hradby Rocher du Bock, Cathédrale Notre-Dame. Naše cestovanie sme ukončili v obci Schengen, ktorá je nielen pre nás, ale pre všetkých cestovateľov veľmi významná. Je to obec v juhovýchodnom Luxembursku, blízko hraníc s Nemeckom a Francúzskom, kde sa v roku 1985 podpísala Schengenská dohoda, ktorá nám umožnila slobodu pohybu bez hraničných obmedzení.
Každá krajina má niečo do seba, ktoré vás však oslovili najviac a prečo?
Rado – Belgicko – obrovský počet druhov piva a najlepšie hranolky na svete.
Slávka – Švédsko – 50 odtieňov modrej – obloha, more, ostrovy, všadeprítomná čistota, extrémny zábavný park Lieseberg.
Karin – Anglicko – Big Ben, Windsor, London Eye, veľa mladých ľudí, stále to tam žije.
Filip – Španielsko – Barcelona, futbalový štadión FC Barcelona, Messi, môj obľúbený futbalový klub.
Chcete sa do nejakej krajiny vrátiť?
Našim cieľom je vidieť a zažívať nové veci. Je veľmi veľa krajín, ktoré sme ešte spolu neprecestovali, tak aktuálne by sme sa asi nikde nevracali. Veľmi nás očarilo Anglicko, radi by sme teda spoznali blízke Írsko a Škótsko. Švédsko bolo tiež neskutočné, takže ďalšie severské krajiny by nám určite ulahodili, možno Nórsko, Fínsko a Island.
Do akých výziev sa pustíte v roku 2024?
O roku 2024 sme tentokrát uvažovali ako o roku pokoja, zveľadenia a obnovenia „rodinného krbu“. Ale…. Ale to by sme neboli MY… My dobrodružní Macáci, ktorí sa neboja byť jeden deň doma a o pár dní „XY“ kilometrov ďaleko. Jeden deň mrznúť a druhý sa už vypekať na slniečkom zaliatej pláži. Alebo, naopak, prespávať v 0 °C v aute na parkovisku. Takže nič nie je definitívne.
Ani to, či rok 2024 bude rovnako pokojný ako tohtoročné Vianoce. Rok je krátky, výziev veľa!
