„Matička Praha“, „Zlatá Praha“, „Praha stověžatá“ – takýmito a mnohými inými prívlastkami sa pýši mesto, ktoré patrí medzi moje srdcovky. Výlet do Prahy, pôvodne plánovaný ako oslava narodenín, bol nakoniec výletom za spoznávaním českých umeleckých velikánov a objavovaním ostrova Kampa s jeho dvoma skvostami – galériou a vilou Jana Wericha.
Keď nadšení sledujeme z okna vlaku panorámu Prahy, mám zvláštny pocit, akoby som tu bola len prednedávnom. Asi je to tým, že som tu bola veľakrát a zažila toto mesto v podobách z rôznych časových období a spoločenských zriadení. Pokladám ho v istom zmysle za svoje, akoby som v ňom žila odjakživa a vracala sa zase po čase domov.
Hneď po príchode sa ubytujeme v hoteli neďaleko stanice metra Dejvická. Je prerobený z budovy, postavenej v štýle prvej republiky. Celkovo domy z medzivojnového obdobia dominujú celej štvrti a vytvárajú môjmu srdcu veľmi milý pocit čias minulých.
A keďže je narodeninový deň D, ide sa oslavovať! Najprv na narodeninový obed, so špecialitami českej kuchyne – pražené grundle a s prípitkom pálenkou z planých trniek. Podvečer do originálneho klasického hostinca, kde si ako milovníci zlatého moku vychutnáme výborné české pivo. Na posedenie sa k nám pripája dcéra, študujúca v Brne, ktorá je tu na návšteve.
Na druhý deň sa po výdatných a pestrých raňajkách vyberáme pešo smerom na Pražský hrad a odtiaľ po zámockých schodoch na Malostranské námestie a ďalej na ostrov Kampa. Po ceste prechádzame popri množstve obchodíkov a krčmičiek, lákajúcich svojimi originálnymi výveskami, okrem iného míňame najstaršiu hospodu v Prahe z roku 1375!
Absolútne krásna pocitová vec, ktorú som videla vôbec prvýkrát, je Lennonova stena – čiže múr záhrady paláca maltézskeho veľkoprievorstva na Malej Strane, na ktorej sa s odkazom na speváka Johna Lennona od 70. rokov 20. storočia objavujú nápisy a maľby.
„Múdry klaun“ Jan Werich
Idúc do domu, v ktorom Werich na ostrove Kampa žil a tvoril, netušíme, že táto legenda českého filmu a kultúry oslavuje podobne ako my – 6. februára. Tento deň si pripomíname 120 rokov od jeho narodenia v pražskej štvrti Smíchov. Celým menom Jan Křtitel František Serafinský Werich bol muž mnohých talentov, s vrodenou obrovskou charizmou. Pôvodne vyštudovaný právnik sa stal hereckým velikánom. Jeho meno sa spája najmä s „Osvobozeným“ divadlom, kde vytvoril nezabudnuteľnú dvojicu s Jiřím Voskovcom.
Už samotný vstup do vily je impozantný, s kaviarňou na prízemí, ktorá bola v čase našej návštevy plná ľudí. Navonok neveľký domček vnútri ohromuje svojou veľkosťou. Keďže si všetci dávali kávičku a koláčik, mohli sme si nerušene vychutnať prehliadku interiérov. Na prvom poschodí sú obytné miestnosti, zariadené v štýle doby, v ktorej Werich žil, s motívmi odkazujúcimi na jeho bohatú umeleckú tvorbu. V podkroví nás vzápätí očaril obrovský priestor, využívaný v súčasnosti na konanie najmä divadelných predstavení. No a v „sklepe“ nemohol chýbať Golem, ktorého si pamätáme z historickej komédie „Císařův pekař – Pekařův císař“, kde hral Werich dvojrolu Rudolfa II. a pekára Mateja. Obor, ktorý mi v detstve naháňal strach, tu bol iba mierumilovnou malou replikou.
Stála expozícia Múzea Kampa – František Kupka
Z Werichovej vily je to iba na skok, asi 300 metrov cez park, do jednej z najznámejších pražských galérií. Ide o Múzeum Kampa, založené významnou zberateľkou umenia a mecenáškou Medou Mládkovou, ktorá má české korene. Medzi najdôležitejšie časti zbierky galérie patrí práve dielo Františka Kupku, ktorý sa, spolu s Alfonzom Muchom, radí medzi najslávnejších českých umelcov. Kolekcia, ktorá má dnes už takmer nevyčísliteľnú hodnotu, obsahuje 215 olejomalieb, štúdií a kresieb a patrí k najucelenejším súkromným zbierkam na svete. Meda Mládková sa s Kupkom prvýkrát osobne stretla počas svojich štúdií dejín umenia v Paríži v roku 1955 a od tej doby sa stala jeho vášnivou zberateľkou.
Cestou z Kampy sme sa prešli netradične tentoraz popod Karlov most, kde sme objavili ďalšie čarovné pražské zákutia a okrem iného aj „Švejkovu hospodu“ a Múzeum slivovice Rudolfa Jelínka.
…a odchádzame…
…krásne zničení ale šťastní, obohatení o kopec nových zážitkov a poznaní. Praha znovu nesklamala, ba naopak, prinútila ma sľúbiť si, že sa do nej tentoraz vrátim skôr ako o osem rokov, pretože toho, čo môže ponúknuť, je ešte veľmi veľa. Takže „Brzy na schledanou“!
