„V izbe nebolo nič podobného na sedenie, tak sme sa usadili vedľa seba na tenké vankúše na sedenie a opreli sa o stenu. Opica zobrala otvárač, otvorila pivo a oboma rukami naliala. Potom sme si mlčky priťukli a zdvihli poháre.“
Viesť sofistikované rozhovory pri pive s opicou sa môže zdať absurdné. Nie však pre Haruki Murakamiho, 75 – ročného japonského spisovateľa ovplyvneného západnou kultúrou a umením. Autora, pre ktorého prirodzenou vlastnosťou je prepájať svety každodennej reality, fantázie a fikcie. Slovesného umelca a každoročného kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru.
Do zbierky Prvá osoba jednotného čísla vložil osem poviedok, ktoré spája jeden spoločný prvok. Všetky sú písané z pohľadu rozprávača ako účastníka deja a hlavnej postavy. V Japonsku sa tento žáner „Ja rozprávanie“ nazýva Watakuši šócecu. Faktom je, že Murakami píše z polohy prvej osoby veľmi rád. To je vidieť už v jeho rannej tvorbe. Ďalším prvkom, ktorý definuje toto jeho najnovšie dielo je žáner takzvanej autofikcie. V súčasnej literatúre populárny žáner, v ktorej sa fiktívny príbeh prepája s civilným životom autora či autorky. A v tomto kontexte je dobré pristúpiť aj k tejto zbierke.
Sám Murakami v rozhovore k vydaniu knihy pre NPR (National Public Radio) povedal: „Nemá zmysel svoje spomienky len tak zobrať a čo najvernejšie ich popísať. Je treba použiť efekt fikcie. Vďaka nemu sa dokážem dostať hlbšie k jadru toho, čo chcem jednotlivými poviedkami poodhaliť.“
Kto sa raz nechá uniesť japonským podivnom, nebude chcieť späť.
Všetky príbehy v zbierke Prvá osoba jednotného čísla tvoria akési čriepky autorových retrospektív a životných epizód, prostredníctvom ktorých sa vracia do 60. rokov minulého storočia. Do svojej mladosti.
V poviedke Básne o Yakult Swallows sa prejaví ako skromný no oddaný fanúšik japonského bejzbalového mužstva a amatérsky poet.
Humorná poviedka Spoveď opice zo Šinagawy, z ktorej je aj úvodná ukážka, nás zavedie do malého zapadnutého hotela, kde hlavný hrdina stretne rozprávajúceho opičiaka. Je to bezpochyby najvtipnejšia epizóda z celej knihy. Škoda, že nie je rozsahom dlhšia.
V jednom snovom príbehu s názvom Charles Parker hraje bossanovu, či kapitole s príznačným názvom With the Beatles sa vyznáva k svojmu obdivu k džezu a fenoménu Beatles, ktorý svojho času aj v Japonsku spôsobil hystériu. Obidva príbehy spája láska k hudbe a potešili aj mňa ako jej milovníka.
V Murakamiho knihách sa neraz nechávam inšpirovať práve jeho referenciami na filmové či hudobné diela. Niekoľkokrát sa mi už potvrdilo, že stoja za vyhľadanie a preukazujú obdivuhodný spisovateľov rozhľad.
Haruki Murakami v tejto zbierke klasicky snúbi japonský literárny surrealizmus a abstrakciu s ohliadnutím zrelého muža za svojím životom. Otvára sa spomienkam na lásky a vzťahy, no neponúka závery ani prekvapivé pointy. Necháva priestor na čitateľovu fantáziu a dômysel. Skrátka taký Woody Allen na halucinogénnych hríboch.
https://www.martinus.sk/682733-prvni-osoba-jednotneho-cisla/kniha
Vydavateľstvo: www.odeon.sk
