Katarína Jančaříková je vyštudovaná ekonómka. S jej prácou sa však v súčasnosti nestretnete v kancelárii, ale na detských ihriskách. Pestré maľované plochy na sídliskách či školských dvoroch vytvorila práve ona. Významným pomocníkom je jej manžel, ktorý sa zaoberá revíziou detských ihrísk. A tak obaja, hoci už dávno nie sú deťmi, celé dni trávia na ihriskách.
Malo vaše pôvodné povolanie blízko k maľovaným ihriskám, ktorým sa teraz venujete?
Pôvodne som ekonómka, teda je to povolanie na míle vzdialené od maľovania. Teraz takýmto spôsobom pomáham v podnikaní synovi a manželovi.
Mali ste v detstve umelecké sklony?
To neviem, v detstve som tomu asi nevenovala pozornosť, ale pamätám si, že som mala šikovné ruky na tvorbu všeličoho. Lenže ja som stále len čítala, čítala donekonečna…
Kedy a prečo ste sa tvorbe ihrísk začali venovať?
Manžel začal pred pár rokmi podnikať, robí kontroly detských ihrísk. On objavil možnosť, že by sa mohli vytvoriť pekné, zaujímavé a bezpečné detské ihriská maľovaním na asfalt. Oslovil firmu, ktorá predáva farbu pre cestárov, dal ponuku jednej škôlke na pilotný projekt a oni súhlasili. Rozposlali sme fotky na ponuku a hneď sa ozvala jedna škola, aj mestský poslanec a už to začalo. Takže manželova firma sa stále zaoberala najmä kontrolou detských ihrísk, ale tvorba maľovaných ihrísk znamená popri tom príjemné osvieženie činnosti a ja mu v tom môžem výdatne pomáhať. Nápady preberáme spolu, ja mu nakreslím plán, vymeriame plochu, predkreslíme a môže sa maľovať.
Aké a kde bolo vaše prvé, s akými pocitmi ste ho tvorili?
Prvé skákacie prvky s mini dráhou vznikli v jednej MŠ pri Žiline. Boli sme zvedaví, čo z toho bude a na výsledok sme boli náležite pyšní. Vtedy sme ešte netušili, že to bude stále lepšie…
Kde čerpáte inšpiráciu?
Najprv som hľadala na internete, teraz už predkreslím aj originálne veci a to namaľujeme na asfalt.
Kto je prvým kritikom vašej práce?
Detičky. Napríklad na základe poznámky: “Škoda že tam nie je dinosaurus,“ sme si povedali, že niekedy spravíme aj dino-dráhu. Alebo že: „Ja by som dala modré oči.“ Tak dáme modré. A dvojročná vnučka, kam ide, všade ukazuje na maľovanom ihrisku, že „toto babi, dedo…“
Oslovujú vás samosprávy, školy?
Presne tak. Pre mesto Žilina sme už pár ihrísk tvorili, rovnako aj pre školy a škôlky.
Koľko ihrísk a v akých lokalitách ste vytvorili, robíte ich po celom Slovensku alebo len v okolí Žiliny?
Namaľovali sme asi 15 plôch, možno viac, predovšetkým v Žiline a okolí. Majú o ne záujem aj v Bratislave a iných regiónoch, ale to by už bolo komplikovanejšie.
Majú ihriská okrem estetickej spĺňať aj inú úlohu?
Samozrejme, najmä rozhýbať deti, aby nesedeli len pri počítači. A ak je kúsok plochy v tieni, tak tam napríklad namaľujem slniečko.
Stretli ste sa vašich ihriskách s vandalizmom, nepostriekali ich sprejeri?
Sprejeri nie, poctivý sprejer nekazí prácu iných. Raz ktosi niečím polial takmer hotové ihrisko. Museli sme to korigovať, manžel sa to pokúšal vyčistiť, ale nepomohlo to. No museli sme si poradiť.
Aké sú vaše obľúbené farby?
Na ihriskách všetky, nech to tam hrá všetkými farbami.
Kde sa chystáte tvoriť najbližšie?
Na základe mestskej objednávky na Hájiku.
Ako sa dopĺňate s manželom, on sám sa podieľa na revíziách i tvorbe detských ihrísk?
Revízie robí on, má na to certifikát, keď ide za prácou ja s ním chodím na „výlety“. Okrem toho je veľmi zručný a so synom vyrába a osádza didaktické prvky na detské ihriská. A ja pomáham na maľovaných ihriskách.
KATARÍNA JANČAŘÍKOVÁ
Vzdelanie: Žilinská univerzita, odbor ekonomika a manažment podniku.
Rodina: ja, môj manžel Mirko, deti Evička a Tomi, ich partneri a dve krásne vnúčatká.
Záľuby: záhrada, pletenie košíkov z papiera a pedigu, zdobenie medovníkov.
Najlepší relax: záhrada.
Obľúbené miesto na Slovensku: naša záhrada.
Najkrajšia ľudská vlastnosť: všetky tie, z ktorých ľudia majú príjemný pocit.
