Krajská knižnica v Žiline sa snaží svojou činnosťou určovať trend slovenského verejného knihovníctva. O tom, že sa jej to darí, svedčí získané prestížne ocenenie Knižnica roka 2020 a početné návštevy čitateľov a návštevníkov. Aký význam majú knihy pre človeka, a všetko o knižnici nám porozprávala Mgr. Katarína Šušoliaková, riaditeľka Krajskej knižnice v Žiline.
Ako dlho pracujete v Krajskej knižnici v Žiline?
V knižnici pracujem celý svoj profesionálny život, od skončenia štúdia až doteraz. Moja práca ma celé tie roky baví, napĺňa, mám ju veľmi rada, verím, že má zmysel. Samozrejme, má aj svoje negatívne stránky, ale pozitívne určite prevažujú.
Čo všetko knižnica poskytuje?
Základom sú knižnično-informačné služby, z ktorých by som spomenula najmä požičiavanie beletrie, odbornej literatúry a periodickej tlače pre dospelých, deti a mládež. Ďalej služby Britského centra, Amerického centra, spracovávanie rešerší, medziknižničnú výpožičnú službu, rezerváciu práve požičaného dokumentu, odloženie vopred objednaného dokumentu, prístup k rôznym odborným elektronickým databázam a regionálnym databázam. Máme verejne prístupný internet, prístup k elektronickým knihám, zvukovým knihám pre znevýhodnených používateľov, čitáreň, študovňu odbornej literatúry, kútik pre „násť ročných“, detský kútik… je toho naozaj mnoho.
Knižnica okrem toho organizuje veľa podujatí a vzdelávacích aktivít. Ktoré z nich sú určené pre deti a mládež?
Deťom sa venujeme od útleho veku, zameriavame sa predovšetkým na podporu čítania a rozvoj čitateľskej gramotnosti. Pracujeme s ideou, že pravidelné čítanie podporuje zdravý intelektuálny a emocionálny vývin. Pre žiakov máme spracované rôzne literárne témy, ale venujeme sa aj regionálnej výchove, poznávaniu kultúrnych a historických pamiatok, dopravnej výchove, ochrane životného prostredia, finančnej gramotnosti, základom programovania či spoločenskej etikete. Pre stredoškolskú mládež máme okrem literárnych tém spracované aktivity s dôrazom na kritický prístup k hodnoteniu informácií, nebezpečenstvá internetu a sociálnych sietí, plagiátorstvo a podobne.
Seniori sú početnou skupinou vašich návštevníkov. Čo všetko im ponúkate?
Okrem požičiavania kníh a čítania periodík robíme pre seniorov počítačové kurzy, ktoré sa tešia veľkej obľube. Oboznamujeme ich so základnou obsluhou počítača, učíme ich vytvoriť si textový dokument, používať mailovú komunikáciu, ale aj objednať sa elektronicky na lekárske vyšetrenie, urobiť si nákup, či pozrieť si cestovný poriadok. Snažíme sa im pomôcť, aby sa necítili stratení v dnešnej elektronickej dobe. Obľúbenou vzdelávacou aktivitou sú Tréningy pamäti. Naše knihovníčky, vyškolené trénerky pamäti, učia seniorov, ako si zapamätať čísla, tváre, vysvetľujú pojmy krátkodobá a dlhodobá pamäť a hovoria aj o dôležitosti fyzického cvičenia, ktoré prekrvuje mozog a stimuluje pamäťové funkcie.
Majú čitatelia záujem aj o besedy a stretnutia s významnými osobnosťami?
Áno, v knižnici organizujeme stretnutia so spisovateľmi, ilustrátormi, cestovateľmi a ďalšími zaujímavými osobnosťami. Okrem toho by som chcela spomenúť aj klubové stretnutia, o ktoré je u nás v knižnici veľký záujem, napríklad Klub fantastickej literatúry a tvorivého písania, Tvorivý klub, Cestovateľský klub, Šachový klub, Klub spoločenských hier, Klub ručných prác a ďalšie.
Máte na toto všetko dostatok finančných prostriedkov?
Peniaze, ktoré nám poskytuje náš zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, nie sú postačujúce. Preto reagujeme na všetky možné výzvy, ktoré sa objavia a z ktorých môžeme čerpať prostriedky na podporu našej činnosti, či už ide o národné, cezhraničné či európske výzvy. Veľa spolupracujeme s prihraničnými regiónmi v Českej republike i v Poľsku. Robiť európske projekty je veľmi náročné administratívne aj realizačne. No rozšírilo nám to obzory a spoznali sme fungovanie knižníc za našimi hranicami. Realizovali sme aj projekty, ktoré odborne pomohli aj nám knihovníkom. Pred rokmi to bol program Grundtvig, v rámci ktorého sa nám podarilo vycestovať do niekoľkých krajín – Taliansko, Rumunsko, Portugalsko, Španielsko, Česká republika, Poľsko. Tento rok sme sa zapojili do projektu Erazmus +. Boli sme týždeň v Helsinkách a vo fínskom historickom mestečku Turku. Videli sme fínske knižnice, ktoré sú európskym vzorom, určujú trend fungovania knižníc a knižničného systému. Bol to pre nás naozaj veľký zážitok, veľa sme zažili a videli sme, ako sa činnosť knižníc môže ďalej rozširovať. Niečo z toho, čo sme videli, sme už aplikovali u nás v knižnici a na zvyšok sa snažíme získať finančné zdroje a postupne aplikovať do praxe.
Vaša knižnica stále napreduje, máte tu zriadené nejaké marketingové oddelenie?
Žiaľbohu, samostatné marketingové oddelenie v knižnici nemáme zriadené, nemáme na to personálne kapacity. Denná návštevnosť knižnice je vysoká, je potrebné ľudí obslúžiť, vyhľadať požadované informácie, poradiť, pripraviť podujatie, realizovať ho… Každý zamestnanec má na svojej pozícii čas hutne naplnený a marketingové oddelenie je v podstate kumulovaná funkcia dvoch pracovníkov, čo je pomerne náročné. Snažíme sa robiť aj rôzne prieskumy, aby sme vedeli, čo ľudia potrebujú, čo hľadajú a robíme ich cez elektronické či fyzické dotazníky. Veľa aktivít robíme z vlastnej iniciatívy. O ich úspešnosti svedčí záujem verejnosti o ich realizáciu.
Aký je postup získavania kníh do knižnice?
V tejto súvislosti z minulosti rada spomínam na obdobie, ktoré ja osobne považujem za zlaté časy knižníc. Dotýkalo sa krajských knižníc, ktoré mali okrem iných vybraných knižníc právo povinného výtlačku. Čokoľvek bolo na Slovensku vydané, vydavateľ bol povinný z toho jeden exemplár poslať aj do našej knižnice. Preto hovorím o zlatých časoch. Návštevnosť knižnice bola historicky jedna z najvyšších, internet ešte nebol tak veľmi dostupný a čitatelia vyhľadávali informácie hlavne v knihách. Každý študent či odborník našiel v knižnici, čo hľadal. Dotýkalo sa to aj beletrie. Časom však krajské knižnice právo povinného výtlačku stratili. Ak opätovne spomeniem skúsenosť z Fínska, tam knižnice dostávajú do fondu všetko, čo v krajine v danom roku vyjde. U nás sa pravdepodobne táto situácia už nezopakuje. Momentálne musíme vychádzať z toho, koľko peňazí máme k dispozícii. Na začiatku roku, keď už máme schválený rozpočet, vypočítame sumu, ktorá nám po vyčíslení všetkých predpokladaných výdavkov zvýši na knihy. Keď je peňazí menej, tak kupujeme knihy v jednom, či dvoch exemplároch, čo pre veľkosť viac ako 80-tisícového mesta Žilina nie je dostatočné. Spolupracujeme s knižnicou Žilinskej univerzity v Žiline, s ktorou sme sa dohodli, na ktoré odbory sa pri kúpe budú zameriavať oni a na ktoré my, aby sme návštevníkom našich knižníc zabezpečili čo najväčšiu rôznorodosť. Krajská knižnica v Žiline je verejná knižnica, navštevujú nás čitatelia všetkých vekových kategórií, od najmenších detí po seniorov, preto je veľmi náročné uspokojiť potreby všetkých. My sme s našimi návštevníkmi v dennom kontakte, registrujeme, čo hľadajú a čo potrebujú. Čitateľ môže aj sám poslať požiadavku na knihu, a to cez službu v online katalógu – Požiadať o nákup knihy do fondu. Keď sa táto požiadavka opakuje a usúdime, že kniha bude využívaná aj ďalšími čitateľmi, snažíme sa ju zakúpiť. Ale pri množstve 11 000 našich registrovaných čitateľov to nie je ľahká úloha. Naše veľké poďakovanie patrí okrem zriaďovateľa aj Fondu na podporu umenia, ktorý nám každý rok na základe vypracovaného projektu poskytuje finančné prostriedky, vďaka ktorým môžeme nové knihy nakupovať. A navyše, ponúkame aj medziknižničnú výpožičnú službu, v rámci ktorej môžeme čitateľovi knihu (dotýka sa to len odbornej literatúry) za poplatok objednať z inej knižnice na Slovensku. Osobne knižnice vnímam okrem iného aj ako environmentálne inštitúcie, ktorých poskytovaný produkt – knihy, je stále v obehu. Keď čitateľ knihu prečíta, vráti ju a požičia si ju niekto iný. Nie je nutné si knihu kúpiť, ak ju nechcem vlastniť. Navyše, knihy sú dnes veľmi drahé, pre mnohých až nedostupné.
Ako prebieha starostlivosť o knihy?
Knihy, ktoré kúpime, spracujeme do nášho elektronického katalógu, aby si ich čitateľ mohol nájsť. Následne sa kniha opatrí ochrannou etiketou a obalí sa do fólie. Keď sa častým používaním opotrebuje a roztrhá, zreparujeme ju v našej knihárskej dielni. Keď už je v takom stave, že sa zreparovať nedá, vyradí sa. V niektorých prípadoch, keď ide o autora, ktorý je v danom období veľmi čítaný, nakúpime aj viac exemplárov, ak nám to finančné zdroje dovolia. Stáva sa, že sa časom kniha prestane čítať a vtedy ju z kapacitných dôvodov presunieme do archívu. Ale čitateľ si ju, samozrejme, môže z archívu vyžiadať. Ak o knihu dlhodobo nie je záujem, vtedy sa môže vyradiť. Tie, ktoré sú vyradené, následne prednostne ponúkneme Slovenskej národnej knižnici. Ak o ne nemá záujem, ponúkneme ich našim obecným a mestským knižniciam v regióne. Zvyšné knihy v rámci projektu regionálnych knižníc Žilinského samosprávneho kraja Daruj knihe druhý domov presunieme do našich spolupracujúcich inštitúcií a subjektov, napr. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, do mestskej plavárne, čakární pre pacientov, Staničnej knižnice na železničnej stanici…, aby si ktokoľvek z klientov mohol knihu požičať, prečítať a vrátiť. Časť kníh ponúkame na odpredaj za symbolickú cenu a časť rozvezieme do knihobúdok na území mesta. Prednostne zásobujeme knihobúdku v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, kde ju pacienti či okoloidúci radi využívajú.
Požičiavate aj elektronické knihy?
Požičiavame, ale to je samostatná kapitola. Elektronickú knihu si na Slovensku môžete kúpiť, ale nemôžete si ju požičať. Preto túto službu realizujeme cez českého dodávateľa. Sú tam zastúpené aj slovenské tituly, ale väčšina literatúry je v českom jazyku. E-knihy sa požičiavajú menej, ako sme čakali, totiž pred pár rokmi sa hovorilo, že elektronické knihy „prevalcujú“ knihy klasické. Výpožičky elektronických kníh sú však len zlomkom celkových výpožičiek.
Keby ste to všetko chceli zhrnúť, prečo by sa mali noví čitatelia registrovať?
Knižnica už dávno nie je len miestom na požičiavanie kníh. Je to živý priestor, v ktorom si každý môže nájsť niečo pre seba, komunitný priestor, v ktorom sa môžu stretávať ľudia s rovnakými záujmami, vzdelávať sa, udržiavať sociálne kontakty. Mnohé priateľstvá, ktoré ľudia nadviazali napr. na našich kurzoch, pretrvávajú aj po ich skončení. Poplatok za registráciu v našej knižnici je pre zamestnaného človeka 8 € za rok (všetky ostatné kategórie majú zľavnený registračný poplatok), no čitateľovi sa táto suma veľmi rýchlo vráti, keď zoberieme do úvahy cenu nových kníh a to, že k nám môže čitateľ prísť neobmedzený počet krát. Máme čitateľov, ktorí si napr. každý deň prídu prečítať dennú tlač, či časopisy. Ak by si ich mali kupovať, bolo by to pre nich finančne náročné. Registračné poplatky u nás v knižnici nezvyšujeme radi, lebo sme presvedčení, že nárok na informácie a vedomosti má mať každý, bez ohľadu na finančné možnosti.
Na záver by som ešte chcela spomenúť, že okrem interiéru budovy ponúkame aj príjemné prostredie nášho Literárneho parku, ktorý ponúka príjemné posedenie priamo pod korunami stromov. Myslíme aj na ľudí s pohybovými obmedzeniami, ktorí môžu využívať výťah a bezbariérový vstup. Pri centrálnom pulte i na úseku odbornej literatúry využívame zvukovú indukčnú slučku pre sluchovo znevýhodnených, ktorá dokáže zosilniť konverzáciu s knihovníkom. Navyše, päť knihovníkov bolo vyškolených v posunkovej reči.
Pozývame vás do našej knižnice, kde ste všetci srdečne vítaní.
