Naši predkovia mali v mnohých ohľadoch ťažký život a plahočili sa na poliach. V ich zvyklostiach však dôležitú úlohu zohrávali aj ľúbostné a erotické motívy, ktoré vyjadrovali najmä prostredníctvom piesní, ale aj obrázkov či rôznych predmetov.
Najvýznamnejšou udalosťou pre mladú ženu bol nepochybne sobáš. Avšak kým sa dievča vydalo, museli sa udiať patričné kroky.
Prvým krokom boli zálety. Mládenec si zvolil dievča, za ktorým chodil, chodil jej klopávať „na oblôčik“. Druhým krokom boli vohľady, kedy si mládenec pýtal od otca dievčaťa súhlas či sa môže uchádzať o jej ruku. Tretím krokom boli zásnuby, čo bola veľmi vážna vec. Obe rodiny mladých ľudí sa stretli a mladí si dali „slovo“. Odovzdávali sa „dary lásky“. Dievča podarovalo napríklad bohato vyšívanú košeľu, mládenec podaroval perníkové srdce, obzvlášť cenné bolo srdce so zrkadielkom. Svadby sa konali iba na jeseň a v období fašiangov. A netrvali tak krátko, ako je tomu dnes, napríklad v 18. storočí sa hodovalo až celý týždeň.
Na svadbách sa spievali piesne s erotickým podtónom. Avšak až po polnoci, keď sa už svadobčania potúžili a boli uvoľnení. A taktiež pri obrade čepčenia. Nevesta mala na hlave partu, čo bol symbol dievoctva. Po svadobnej noci ju „odčepčili“, partu jej sňali a na hlavu jej uviazali šatku. Stala sa tak oficiálne vydatou ženou a ráno sa konal aj rituálny kúpeľ.
Erotika nebola priamočiara, ale poeticky zašifrovaná. Napríklad známa pieseň „Kohútik jarabí“ nie je iba detskou piesňou. Napríklad v slovách „kohútik jarabí, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu…“ ľalia predstavuje symbol nevinnosti, čistoty, panenstva. Keď sa poláme, dievča príde o poctivosť. Symboliku ženy predstavovali v piesňach aj kvety, ružička, tulipán. Vienok zelený zase ako ďalší symbol čistoty.
Sexuálna činnosť bola pripodobovaná k bežným remeslám, hovorilo sa, že sa ide „tkať“ alebo „drôtovať“. Narážalo sa na spôsob, ako sa tieto remeselné činnosti vykonávali. Na jar sa zas vykonával rituál plodnosti, „v prvej jarnej brázde“. Spojenie muža a ženy malo za cieľ vznik nového života, aby im zem dala svoju silu plodnosti a aj oni svoju silu zase dali tej zemi.
Aj jarné zvyky spojené s dnešnými veľkonočnými sviatkami boli plné erotickej mágie. Šibačka bola pôvodne určená iba pre slobodnú mládež. Mládenec si uplietol korbáč z vŕbových prútikov, ktoré predstavovali jarnú silu a energiu. Pri šibaní dievčaťa jej túto energiu odovzdával. Aj samotné šibanie malo v sebe zakomponované erotické signály. Polievanie bolo zase symbolom živej vody, ktorá oživuje.
Slobodné dievky chodievali na „priadky“, kde mali „kúdeľnú izbu“. Tam za nimi chodievali mládenci. V izbe sa na určitý čas zhaslo svetlo a mládež sa venovala erotike. Aj z týchto priadok sa zachovalo veľa piesní s erotickým podtónom. Ďalšie takéto piesne sa týkali prírody, lásky a milovania sa v prírode. V týchto piesňach nám naši predkovia odovzdali veľa inšpirácie ako aj ponaučenia.
Čo si dnes už nevieme predstaviť:
Máj nebol mesiacom lásky, ako je to v dnešnom ponímaní, Bol najhorším termínom na sobáš, keďže po zime bola komora prázdna, a „nebolo čo jesť. Hovorilo sa, že „svadba v máji – skoré máry“.
Symbolom krásy u dievčat boli dlhé vlasy, krátke vlasy predstavovali symbol otroctva.
Krstná mať mala za úlohu spievať obscénne piesne na pobavenie ostatných.
Erotické hry v dome zosnulého sa hrávali na Východnom Slovensku ešte v 60-tych rokoch 20. storočia – išlo o symboliku zániku jedného života a vzniku života nového.
Náhľad do minulosti o zvyklostiach našich predkov týkajúcich sa erotiky v slovenskom folklóre nám sprostredkovala známa etnologička Katarína Nádaská na prednáške, ktorá sa uskutočnila vo V-Klube v Bratislave.
