Oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania sú v plnom prúde po celom Slovensku. Mestá a obce si ho pripomínajú v rôznych podobách. Vo veľmi nezvyčajnej ho účastníkom osláv 23. 8. 2024 ponúkli v obci Kunerad prostredníctvom živého pamätníka Eriky Mészarošovej, ktorá je autorkou projektu Ženy v Slovenskom národnom povstaní. Mapuje v ňom príbehy žien, na ktoré história zabudla a vytvára angažované eventy vo verejnom priestore, ktoré sa odohrávajú na konkrétnom mieste, s konkrétnym príbehom konkrétnej ženy. Mapuje tak spomienky posledných žijúcich pamätníčok SNP.
V tomto príbehu je hlavnou hrdinkou Pavlína Dubeňová, rodená Mladšíková z Kuneradu. Dožila sa 100 rokov a do poslednej chvíle si jasne spomínala na vojnové i povstalecké obdobie. Počas SNP ukrývali doma partizánov a po nociach im s mamou tajne pekávali chlieb. Neraz aj 12 pecňov nosila Pavlína s bratmi v noci do hôr tým, ktorí sa tam v bunkroch skrývali pred Nemcami.
Bolo to veľmi nebezpečné, aj fyzicky náročné. Presvedčili sme sa o tom všetci, ktorí sme absolvovali cestu k živému pamätníku Eriky Mészarošovej na úpätí vrchu Domčica.
Po nie práve vychádzkovej túre tam na nás na pňoch na rúbanisku čakali nainštalované chleby s hrudami masla – partizánska hostina. Chlieb, ktorý presne podľa receptu Pavlíny Dubeňovej napiekol Miroslav Dolník z Kuneradu, z diaľky vyzeral ako klobúky obrovských dubákov alebo akoby sa lial z pňov. Spolu s hrudami bylinkového masla bol položený na utierkach s citátmi Pavlíny Dubeňovej.
Formy na chlieb totiž vytvorila autorka presne podľa pňov, na ktorých potom ležal. Atmosféra, podporená nekonečnými výhľadmi do krajiny bola naozaj magická. Lahodný mäkučký chlieb s maslom, to najjednoduchšie jedlo na svete, chutilo sťa najväčšia lahôdka. A keď na vyše účastníkov začalo pomaly padať šero a pri návrate nás v lese zastihla tma, až vtedy sme si naplno uvedomili, že bez bateriek, mobilov a čeloviek nebolo v hektickej dobe cesta sem a späť jednoduchá.
Dodajme, že samotnému živému pamätníku predchádzala prednáška historika Kysuckého múzea v Čadci Martina Turóciho, ktorý v priestoroch Kuneradského zámku hovoril o význame SNP, osobitne v Rajeckej doline. V tunajších povstaleckých aktivitách zohral zámok významnú úlohu. Od 2. 9. 1944 v ňom približne mesiac sídlil štáb II. slovenskej partizánskej brigády generála M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Išlo o jednu z najvýznamnejších a najpočetnejších partizánskych jednotiek na Slovensku, ktorá sa sformovala krátko pred vypuknutím SNP v Sklabini.
Zámok na odľahlom mieste, obklopený vrchmi a lesmi dokonale vyhovoval potrebám štábu – okrem administratívnych priestorov tu bola aj malá nemocnicu s ošetrovňou, opravárenská dielňa či sklady. Pozíciu sa však nepodarilo udržať a Nemci zámok grófa Mikuláša Balestréma dobyli 25. 9. 1944 o 11. h. Asi 900 povstalcov ustúpilo vyššie do hôr, kde sa rozdelili do menších skupín, no aj tie Nemci neskôr rozložili. Zámok napokon vyhorel a okrem verzie, že ho zapálili Nemci, čo by si však pravdepodobne nedovolili, keďže majiteľ – gróf Balestrém, bol vysokopostavený nemecký občan, aj keď skryto odsudzujúci nacizmus, operuje sa aj s verziou, že to urobili partizáni, aby zahladili stopy po svojej činnosti.
Veľká vďaka patrí nepochybne aj majiteľke zámku Jane Škottovej s manželom, ktorí na takúto ušľachtilú vec priestory zámku poskytli, navyše porozprávali návštevníkom o doterajších i plánovaných prácach. Oslavy SNP v Kunerade pokračujú v sobotu 24. 8. 2024 po celý deň pri pamätníku SNP na lúke v blízkosti zámku.
