V stredu 2. októbra sme mali možnosť zhliadnuť vo veľkej sále žilinského Domu odborov premiéru filmu režiséra Milana Kosca. Film nakrútený ako črtoprofil o známej tvári a osobnosti žilinských ulíc – o jednom z oduševnencov a nadšencov mesta Žilina – pánovi Ivanovi Šumichrastovi. Vydarené dielo pod názvom Ivan Šumichrast – človek, ktorý uzdravuje aj vychováva – pritiahlo ku klasike strieborného plátna kvantum nadšencov žilinského i slovenského diania.
Zvedavé publikum zaplnilo sálu, a tak sa tu zišli priatelia športu, rodinní príslušníci, kamaráti z detstva i kolegovia. Všetky generácie. Film je totiž mimoriadne aktuálny, režijne načasovaný. Náš Ivan – osmeľujem sa povedať – má práve osemdesiat rokov. A pozná ho minimálne z videnia celá Žilina i okolie. No mnohí nielen z videnia. Ivan – Šumo, ako ho kamaráti volajú – je dlhoročným športovým zanietencom, športovcom, no najmä nezabudnuteľným masérom niekoľkých oddielov nielen Žiliny, ale aj futbalovej a basketbalovej reprezentácie Slovenska. No pracoval aj v zahraničí. A dodnes pracuje vo svojom fyziocentre – pre verejnosť. O svojej práci robí i praktické prednášky.
Film plný prekvapení – napadlo mi už v jeho úvode. Ivana pozná minimálne z videnia azda každý, ale… Čo o ňom vlastne vieme? Jeho príslovečná skromnosť v živote nikdy príliš nekričala, a tak teda – nevieme takmer nič. A ako aj v predslove na pódiu spomenul Milan Kosec: Po mojom stretnutí a prvom rozhovore s pánom Šumichrastom – do niekoľkých minút som vedel, že jeho osobnosť patrí na plátno.
Film plný prekvapení – hovorím si znovu aj po jeho zhliadnutí. Tak toto bude asi dosť sledované, ozýva sa vo mne. Asi by som pripravil divákov o zážitok, ak by som recenziou rozborovo naplnil všetky jeho dojemné časti. Zábery z kostola v Závodí, kde Ivan neskôr býval a chodieval už za mlada aj s rodičmi. Tradičný dar – breviár od starej mamy. Aj nostalgia, aj povzbudenie do života. Krásne vzletné panorámy od vyhliadky pohoria Dubeň v Budatíne, kde ako chlapec spočiatku vyrastal – pokračujú až nad balustrádou a nad dvoma vežatými dominantami vzdušnou čiarou – po sebe nasledujúcich námestí.
Akoby tu vzletne letel génius loci solnensis. Žilinské uličky a v nich kráča i rozpráva osobnosť – jeden z tohto mesta. Duša, ktorá toto mesto na prvé počutie miluje a považuje ho za prekrásne. No niečo predsa len musím prezradiť. Ivan bol už na vojenčine zanietený športovec – kulturista. Vyhrával zápolenia. Na kulturistických doskách, ktoré taktiež znamenajú svet – zahviezdil v roku 1968 na prvých majstrovstvách Československa v kulturistike – po boku legendárneho Ďura Višného – ako vicemajster! Legenda Blavy a legenda Žiliny popri sebe. Ale obe legendy Československa. Tak toto je sila. Bolo to v začiatkoch rozvoja tohto športu u nás v čase, kedy sa ho každý chytal. A bol štátom ešte považovaný len za akúsi americkú márnotratnosť.
Som veľmi šťastný, že ste vy všetci sem za mnou dnes prišli, hovorí z pódia Ivan Šumichrast svojmu publiku s hlbokou úctou zračiacou sa v tvári na záver. Veľmi vám ďakujem, že ste si na mňa spomenuli. Potlesk publika zalieva jeho dobrácku tvár slzami. Po jeho boku filmár a dokumentarista Milan Kosec, ktorý pracoval okrem iného aj 19 rokov v Slovenskej televízii na poste asistenta réžie. Podujatie končí dlhým – predlhým alfaaplauzom, celá sála je na nohách.
A tak sa opäť osmeľujem povedať- teda toto bola premiéra, atmosféra a spontánny aplauz ani v Amerike pri udeľovaní Oskarov. Podľa dojmu rátam, že film bude vysielaný vo viacerých slovenských televíziách. Táto doba si presne takéto filmy aj pýta. A skutočne, no ja mám tušenie – práve mi prichádza smska, že film bude cez víkend vysielaný v TV Severka, a počas najbližších týždňov aj TV NOE a iných celoslovenských televíziách. Preto sa teším na opätovné zhliadnutie.
