Martin Pinkoš je pedagóg, pôsobiaci na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Na starosti má medzinárodné projekty (predovšetkým Erasmus+), no v minulosti bol 6 rokov zodpovedný za univerzitné PR. V Krajskej knižnici v Žiline nám na prednáške objasnil potrebu kritického myslenia v digitálnom priestore.
Digitálna doba prináša svoje riziká
Problematike kritického myslenia, najmä v digitálnom priestore, sa venujem už dlhší čas, a to ma priviedlo k poznaniu, že súčasná informačná doba poskytuje nielen množstvo informácií, ale takisto aj problémov, ako správne tieto informácie spracovať. A netýka sa to len staršej generácie, najmä mladí ľudia potrebujú viac digitálnych zručností. Je tu totiž riziko, že to, čo nám je ponúkané rôznym spôsobom cez rôzne médiá, nemusí byť vždy pravda.
Dostupnosť internetu je vysoká
Podaktorí z nás si ešte pamätajú dobu tlačidlových telefónov a obdobie rátania znakov v jednej SMS správe. Vývoj digitálnych technológií posunul funkciu telefónu úplne niekde inde. Na zemi aktuálne žije okolo osem miliárd obyvateľov a štatistiky ukazujú, že na každého človeka vychádza jedno alebo aj viac mobilných zariadení. Prístup k internetu má celosvetovo viac ako 60 % obyvateľstva a väčšina z nich je súčasťou sociálnych sietí.
Aj náš štatistický úrad robí pravidelne štatistiky, aké je pokrytie internetom na SR, ako ho ľudia využívajú. Na Slovensku sú tieto štatistiky podobné tým celosvetovým. Pandémia Covid-19 digitalizáciu ešte zrýchlila, všetci sme boli nútení byť v online priestore. Navyše, u mnohých aj po pandemickom období zostáva absencia návratu do fyzického priestoru a majú problém socializovať sa.
Multifunkčnosť mobilného telefónu
Zmenili sa aj možnosti prenosu informácií. V minulosti boli využívané hlavne stolové počítače, laptopy, či tablety, no dnes je dominantným mobilný telefón. Ten umožňuje zasielať e-maily, čítať, počúvať, fotografovať, zabávať sa, nakupovať i predávať, mať na dosah informácie o počasí. Na vyhľadávanie rôznorodých informácii používame Google (či moderné Chat GPT) a populárnymi sú sociálne siete ako Facebook, Instagram, Pinterest, YouTube a hit mladých – TikTok. Práve TikTok bol v poslednom období kritizovaný za jeho nevhodný dosah na mládež (digitálna dopamínová závislosť), ale aj kvôli podozreniu z medzinárodnej špionáže, v dôsledku čoho bol vo viacerých krajinách zakázaný.
Chat GPT
Za predchodcu Chat GPT možno dnes považovať už zastaralú Wikipediu. Tá fungovala (a ešte funguje) na princípe zhromažďovania údajov, ktoré musel niekto vytvárať, upravovať, dopĺňať, meniť či spájať. Umelá inteligencia pracuje na princípe, že veľkou rýchlosťou dokáže spracovávať informácie, ktoré sú dostupné. Tieto dáta spracováva presnejšie a precíznejšie ich kombinuje, preto už našla uplatnenie v rôznych oblastiach, ako je napríklad aj zdravotníctvo. Ak má tie správne a pravdivé dáta, dáva aj správne a pravdivé odpovede. Ale ak je „nakŕmená“ nepravdami, nezmyslami, fikciami, či klamstvami, tak aj odpovede budú také. Je to úžasný nástroj, ktorý nám môže zjednodušiť veci, ale aj zavádzať, či viesť človeka k neetickému správaniu. V súčasnosti je výrazným problémom, že túto umelú inteligenciu využívajú aj študenti pri tvorbe záverečných prác, ale keďže je v záverečných prácach nutné uvádzať aj zdroje, nie je vždy reálne, aby sa študent spoľahol len na AI. Navyše, existujú aj nástroje, ktoré vedia text dešifrovať a určiť, že pochádza z AI.
Sociálne kontakty v ohrození
Sociálne siete napĺňajú u ľudí potrebu niekam patriť, potrebu byť súčasťou nejakého spoločenstva, byť súčasťou diania. Hlavne mladí ľudia majú strach, že zostanú mimo diania, mimo hlavného prúdu, preto je pre nich pripojenie k wi-fi prioritou (niekedy až závislosťou). V extrémnej podobe tento nelichotivý fenomén môžeme vidieť napríklad v reštauráciách, či kaviarňach, kde sa mladé páry alebo skupinky namiesto venovania jeden druhému, venujú svojim telefónom. Osobné skúsenosti z minulosti a súčasnosti, najmä pri cestovaní vlakom sú toho tiež dôkazom. Cestovanie vo vlaku v minulosti bolo plné vzájomného spoznávania sa a debát. Dnes o niečo také nie je záujem. Je to niekedy smutné, že nevieme spolu normálne komunikovať, že dokonca aj v jednej miestnosti sa nevieme porozprávať, ale píšeme si správy …
Algoritmy hľadania
Určite ste zachytili, že pozeráte niečo na internete a na druhý deň vám vyskočí obrovské množstvo ponúk podobného charakteru. Môže za to algoritmus, ktorý vám bude ponúkať produkty a služby podľa vašej histórie hľadania. A vy si ju môžete pokojne aj zmazať, no v digitálnom priestore napriek tomu ostane zmienka o tom.
Klamstvo na internete
To, čo zažívame v reálnom živote, nájdeme zvyčajne aj digitálnom priestore. Rovnako je to aj s klamstvom, či už ide o klamstvá o nás samých alebo o iných osobách, veciach, miestach. Za tzv. jemné klamstvá možno považovať úpravy fotografií – používanie rôznych filtrov, ktorými chceme zavádzať napr. o našom veku. Prikrášľovanie reality vidíme často a mnohí z nás na to naletia. Nebezpečenstvo klamstiev na internete číha najmä na deti a tínedžerov. Dôkazom je český dokumentárny film V sieti, ktorý sa venuje problematike vytvárania falošnej online identity a nebezpečenstva sexuálnych predátorov.
Vždy zvážte, čo na internete zverejňujete. To, čo je raz v digitálnom priestore „zavesené“, už nikdy nezmažete. Snažím sa upozorňovať študentov, ako im informácie, ktoré o sebe zdieľajú v online priestore, najmä tie kompromitujúce, môžu uškodiť v budúcnosti, aj pri hľadaní zamestnania.
Dezinformácie a hoaxy
Slovo hoax má svoj etymologický pôvod v slovnom spojení hókus-pókus. Toto slovné spojenie v nás evokuje vyjadrovanie čarodejníka, ktorého úlohou je však „mágia“, schopnosť zakamuflovať, odvrátiť pozornosť a vytvorenie ponúkanej reality. Vo všeobecnosti však možno definovať hoaxu ako nepravdivú informáciu, ktorá je šírená ako fakt. Častokrát to môže byť aj poplašná správa, prípadne mail, že ste zdedili po pradedovi v Amerike obrovský majetok, stačí iba kliknúť na link. Reťazovo šírené správy vo všeobecnosti manipulujú verejnú mienku s úmyslom získať nad niekým a niečím vplyv. Častokrát je za tým skrytý zisk, kliky, reklama a predaj alebo vytváranie paniky a chaosu, ktoré môžu byť niekomu prospešné. Dezinformácie a hoaxy sa využívali už v minulosti. V období antiky napríklad na vojenské účely – úmyselne skreslené počty vojakov či počas druhej svetovej vojny, pri vylodení v Normandii.
Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou
Typickým príkladom, keď sa často opakovaná lož stala pravdou, je propaganda Josepha Goebbelsa. Tejto teórii napomohlo najmä spustenie prvých televíznych vysielaní vo svete. Aj v súčasnej politike však možno badať, že politickí zástupcovia častokrát opakujú svoje „mantry“ a tak sa snažia ovplyvniť myslenie ľudí v masovej miere. Prečo vlastne ľudia vedia veria takýmto dezinformáciám, hoaxom? Na prvom mieste sú za tým emócie, najmä strach, tlak okolia a nedostatok kritického myslenia. Častokrát je to spojené aj s biologickou podstatou človeka a dopamínom, ktorý spôsobuje pocit šťastia a dobrú náladu. Ten sa vytvára pri fyzickej činnosti, ale aj pri využívaní digitálnych technológií. Vzťahom medzi emóciami a raciom sa venoval aj portugalsko-americký neurovedec António Damásio, ktorý zistil, že v digitálnom svete kladieme väčší dôraz na emócie, či už pozitívne alebo negatívne.
Digitálni trollovia ako jedna z foriem ovplyvňovania verejnej mienky
Ich názov pochádza zo severskej mytológie, no ide akoby o armádu ľudí, ktorí zverejňujú fiktívne správy. A samozrejme, to ovplyvňovanie môže byť až do takej miery, že strácame vlastný názor a dokonca až popierame vedecké kapacity. Uveríme všetkému možnému, čo ani nemusí byť ničím podložené.
Kinematografia využíva dezinformácie vo svoj prospech
Často sa môžeme dočítať o spochybnení smrti známych osobností, ako bol napríklad Elvis Presley, Michael Jackson, či Marilyn Monroe. Alebo napríklad existuje spochybnenie cesty na Mesiac a podobne. Pre Hollywood sú to všetko vďačné témy. Spomenul by som napríklad filmy Da Vinciho kód, Akty X a podobne.
Ako sa môžeme voči dezinformáciám brániť?
V súčasnosti sme veľakrát vystavení záplave informácií a časovému tlaku, ktorý vedie k omylom. Aby sme sa im čo najviac vyhli, musíme viac pochybovať a overovať si informácie v dôveryhodných zdrojoch. Overovanie faktov (fact-checking), je metódou, ktorá sa používa na overenie pravdivosti tvrdení uvedených v online obsahu. Na Slovensku je to napríklad webová stránka demagog.sk. Formovanie kritického myslenia je jedným zo spôsobov na zvládanie nástrah v podobe dezinformácií, ktoré si ale vyžaduje istú mentálnu námahu, čas a schopnosť odstupu. Zároveň je potrebné položiť si základné otázky:
Kto je autorom alebo tvorcom informácie? Kto má kontrolu nad tvorbou a šírením informácie?
Čo je obsahom informácie? Sú v správe uvedené zdroje? Aké názory a hodnoty sú v správe prítomné a aké v nej chýbajú?
Pre koho je informácia vytváraná alebo kto je cieľovou skupinou informácie? Ako môže informácia ovplyvniť názory, postoje a správanie príjemcov?
Ako sa informácia snaží upútať pozornosť a aké emócie sa vyvolať?
Prečo bola informácia vytvorená a pre koho je informácia prospešná?
Aj náš obsah, ktorý tvoríme a zdieľame, prispieva k tomu, aké myšlienky a trendy sa stanú populárnymi. Takisto interakcie v online komunitách formujú digitálnu kultúru, počnúc slušnou diskusiou až po nenávistné komentáre.
Ak budeme systematicky overovať zdroje, pomáhame vytvárať kultúru kritického myslenia. Naopak, ak by sme emocionálne zdieľali neoverené správy, podieľame sa na šírení dezinformácií. Rovnako tak zverejňovanie vlastných starostlivo upravených fotiek môže viesť k nereálnym očakávaniam k sebe samému.
Veda ide stále dopredu a môže sa stať, že niektoré dnešné teórie môžu byť časom vyvrátené. Ide však o to, aby sme vedeli rozlíšiť, ktoré informácie sú overeným faktom a ktoré by sme, naopak, mali dôsledne overovať.
Prednáška sa uskutočnila v Krajskej knižnici v Žiline.
