Okolo takzvaných stridžích dní koluje mnoho povier a naši predkovia mali k nim rešpekt. Tieto dni začínali na Katarínu a trvali až do Vianoc. Ich datovanie začalo asi v 16. storočí a malo dve roviny. Podľa výjavov zo starodávnych obrazov ľudia verili na čarodejnice a bosorky lietajúce na metlách či zajacoch a organizovali sabaty. Druhá rovina hovorí o bosorkách a strigách, ktoré žijú bežne medzi ľuďmi a vedia, akým spôsobom im počariť či uškodiť. Je až prekvapivé, koľko udalostí a javov, ktoré si dnes vieme objasniť, voľakedy pripisovali strigám, bosorkám a iným nadprirodzeným bytostiam.
S vydaním knihy Kladivo na čarodejnice odštartovalo prenasledovanie čarodejníc
V 16. storočí vyšla prvá kniha svojho druhu Kladivo na čarodejnice. Skladala z troch častí. V prvej časti sa písalo o tom, čo môžu bosorky spôsobiť, druhá časť obsahovala právny kódex a informovala, akým spôsobom čarodejnice mučiť a v tretej bol vysvetlený dôvod trestu – upaľovanie. Keďže v tom čase existovalo presvedčenie, že čarodejnice robia túto činnosť vedome a zákerne, trest ohňom považovali v minulých časoch ako jediný možný prostriedok očisty.
Hospodárske zvieratá boli pre našich predkov veľmi dôležité. Aj tie sa snažili ochrániť pred čarami
Ľudia v minulosti síce mali základné veterinárne znalosti, ale stratu mlieka u kráv často pripisovali nečistým silám. Mlieko považovali za základ výživy, keďže z neho vyrábali, smotanu, maslo či tvaroh. Bola to pre nich existenčná otázka. Ako ochranu používali hlavne cesnak a prekvapivo aj mak. Cesnakom ľudia natierali dvere, žľaby a mak sypali pre vchodové dvere, pretože verili, že bosorky musia najskôr vyzbierať každé zrnko maku, aby mohli vstúpiť do domu a škodiť.
Počas stridžích dní by ste si v minulosti nič nepožičali
V súčasnej dobe žijeme sebestačne a niekedy aj izolovane, ale v minulosti si ľudia navzájom pomáhali a kadečo požičiavali. Či už múku, vajíčka či nejaké náradie. Stridžie dni však tvorili výnimku. Naši predkovia verili, že v tomto období sa extrémne aktivizujú nečisté sily a zvyšovalo sa riziko, že sa požičaná vec vráti počarená.
Advent – obdobie páračiek aj nahováračiek
Posledná zábava bývala na Katarínu. Neskôr sa už nekonali svadby ani tancovačky a ľudia mali málo spoločenského vyžitia. Výnimku tvorili večerné páračky pre vydaté ženy. Keďže základom výbavy boli periny, ženy ich museli chystať pre svoje dcéry. Muži trávili tento čas poväčšine v krčme a keď sa vracali, zastavili sa pre svoje polovičky a veľakrát sa rozprúdila ďalšia debata až do neskorých nočných hodín. V tomto období vstupovali slobodní mládenci a devy do mládežníckych spolkov, kde museli ale najskôr dokázať svoju mužnosť a ženskosť. Ako? Mládenci zvládnutím kosenia a rúbania dreva a mladé devy pečením chleba či koláčov. A pri týchto stretnutiach veľakrát preskočila iskra, prípadne sa na páračkách spriadali plány, koho z mladých dať dohromady.
Dievčatá sa na vydaj pripravovali už od detstva
Keďže sa dievčatá mohli začať vzdelávať až začiatkom 20. storočia, mali len dve možnosti – dobre sa vydať alebo vstúpiť do kláštora. Dievčina musela byť na sobáš dobre pripravená, musela vedieť variť a správne gazdovať. Snažila sa aj starať o svoju krásu, aby vynikla a zapáčila sa šuhajom. Spoločenský status nepustil, takže aj keď dievčatá robili kadejaké obrady, napríklad liatie olova do vody, v snahe zistiť, za koho sa vydajú, väčšinou sa vydali len za niekoho zo svojej spoločenskej vrstvy.
Vrchol stridžích dní pripadol na Luciu
Už od Lucie sa robili rôzne obrady na privolávanie slnka. Ústredným motívom bola úcta k slnku. Ľudia si slnko pri jeho východe personifikovali ako malé dieťa, neskôr ako mládenca v rozpuku síl a pri západe ako vetchého starčeka. Toto sa robilo až do zimného slnovratu, odkedy sa začali dni predlžovať. K Lucii sa viaže mnoho zvyklostí. Či už lístočky s menami mládencov, ktoré sa mali každý deň spáliť, aby sa devy dozvedeli, za koho sa vydajú, alebo nosenie vody v ústach zo studne na varenie halušiek. Tá dievčina, ktorej sa táto voda prvá zvarila, by sa mala prvá vydať. Na Luciu sa napríklad nesmelo robiť nič s ihlou – prinášalo to nešťastie. Chodenie Lucií po domoch – tento zvyk sa už v súčasnosti vytráca a ak sa zachoval, poväčšine sa robí nesprávne. Na Luciu chodili v minulosti vždy chlapci, boli zamaskovaní, aby ich nik nespoznal a cieľom bolo, keďže mali prístup do každého kúta v dome, vysondovať, ako jeho vyvolená býva, či má doma čisto a podobne. Zametanie metlou bolo symbolikou vyhnania zlých síl z domu.
Odkiaľ pochádza Mikuláš a zvyky s ním spojené
Prečo práve Mikuláš a kto to vlastne bol? Mikuláš bol arcibiskup, ktorý žil na území dnešného Turecka. V tejto oblasti nebolo kresťanstvo dominantné. Dievča, ktoré sa chcelo vydať, muselo mať našetrenú určitú presnú sumu ako veno. Bolo zvykom, že si dievčatá zarobili na veno v nevestinci a následne sa bez problémov vydali. Keď sa Mikuláš dozvedel o jednej rodine, kde tri dcéry čakal rovnaký osud, vymyslel plán. Pre neho, ako kresťana, bol tento spôsob zárobku na veno neprijateľný, a preto daroval túto sumu vo vrecúšku – položil tri vrecúška v noci na parapet okna. Od tých čias sa traduje zvyk obdarúvania na svätého Mikuláša.
Vedeli ste, že…
Obvinené z čarodejníctva boli väčšinou ženy?
Mária Terézia sa zaslúžila o ukončenie prenasledovania čarodejníc?
Isté obdobie bola kniha Kladivo na čarodejnice vydávaná viac ako biblia?
Počas adventu, nazývaného aj malým pôstom, mali naši predkovia povolené mäso z vodných zvierat, okrem rýb napríklad aj bobry, vydry, nutrie či labute?
Existoval úzus, že počas štedrej večere by nemal pri stole sedieť človek, ktorý sa s niekým pohneval a neudobril? Preto sa odporúčalo počas adventu odpustiť, ospravedlniť a dať vzťahy do poriadku.
Náhľad do minulosti z predvianočného obdobia nám podala známa etnologička Katarína Nádaská na prednáške, ktorá sa uskutočnila v Krajskej knižnici v Žiline.
