Andy Synák (33) sa skialpinizmu rekreačne venuje 8. sezónu. Ak by sme však, podľa jeho slov, mali byť presní, hovoriť by sme mali o skitouringu. Mnoho ľudí si ho totiž mylne zamieňa za skialpinizmus. Skialpinizmus je však kombináciou lyžovania a lezenia po skalách, a to Andy skúsil s lyžami na chrbte len raz. Je to oveľa rizikovejšia a náročnejšia aktivita. Preto by sme boom lyžiarov stúpajúcich na lyžiach hore zjazdovkami alebo po hrebeňoch mali po správnosti nazývať skitouring.
Čím vám skitouring učaroval?
Kedysi som jazdil na snowboarde, ale pohyb na lyžiach s pásmi mi dáva oveľa väčšiu slobodu. Nielen v miestach, ktoré môžem navštíviť, ale aj v čase, keď mám priestor niekam vyraziť. Nemusím čakať na otvorenie strediska. Kedykoľvek hodím lyže do auta a vyberiem sa tam, kde je to bezpečné a kde nehrozia lavíny. Či už sú to tatranské túry na vysokohorské chaty, alebo fatranské hrebene a zjazdovky. Skitouring je možné robiť v ktorúkoľvek hodinu.
Máte už za sebou prvú „skitouringovú lyžovačku“. Kedy a kde ste ju absolvovali?
Vyrazili sme s kolegami na takú mini teambuildingovú aktivitu v sobotu, 9. 12. 2023 keď sa oficiálne otvorili Martinské hole a lyžiarske stredisko pre túto sezónu. Mali sme teda záruku, že svah bude upravený a bufety otvorené, čo je tiež jedna z dôležitých podmienok pre príjemne strávený deň.
Aká bola cesta do strediska?
Cesta začínala vo Vrútkach v časti Podhradište, kde sme si už pri rampe museli dať reťaze, pretože to je jedna z podmienok, aby vás pustili hore. Autá s pohonom všetkých 4 kolies reťaze mať nemusia, ale v prípade poľadovice sa to tiež odporúča. Tentokrát ľad na ceste nebol, ale mäkká vrstva snehu spôsobovala časté pretáčanie kolies v strmých úsekoch, kde tým pádom dochádzalo k strate rýchlosti a bez reťazí by sa tieto miesta určite ťažšie prekonávali.
Odporúčam vypnúť trakčnú kontrolu, ktorá v týchto podmienkach len znižuje pridanú hodnotu reťazí. Bez nej bolo brodenie snehom a prechádzanie kľukatých zákrut oveľa efektívnejšie. Druhá podmienka pre vstup autom do strediska je poplatok 10 eur, z ktorého vám 5 eur vrátia, ak si hore kúpite lyžiarsky lístok, to ale nebol náš prípad.
Lyžiarsky lístok ste nepotrebovali, pretože…
Našim primárnym cieľom bolo, samozrejme, šliapanie na lyžiach po vlastnej osi. Prvý výšľap sme smerovali priamo z parkoviska krížom cez zjazdovku „Rekreačná” a pokračovali sme po krásne ratrakom upravenej ceste na Chatu Javorina a ďalej k vysielaču Krížava. Túto cestu využívajú aj lyžiari, tak treba byť opatrný a pozerať sa pred seba, prípadne, ak ste väčšia skupina, treba postupovať v rade za sebou po okraji cesty.
Žijú lyžiari a „skialpinisti“ na svahoch v symbióze?
Vzájomná tolerancia lyžiarov a „skialpinistov” je základom pre príjemne strávený deň na horách. Zažil som už aj situáciu, keď nás zastavil lyžiar so slovami, že on si zaplatil za lístok, že my tam nemáme čo robiť a že mu zavadziame. Musím však povedať, že stredisko oficiálne podporuje skialpinistov, takže nemusíte mať strach. Viac o pravidlách pre skialpinistov si prečítate na stránkach strediska.
Po akej trase ste pokračovali?
Veľmi obľúbená trasa pre skitouring je na vrch Minčol. Je to ideálna kombinácia, pretože to nie je vôbec náročná trasa, ale zároveň ponúka výhľady z hrebeňa ako z pravej skialpinistickej výpravy. My sme sa však tentokrát spustili od vysielača Krížava priamo dole po zjazdovke Flochová. Druhý výstup sme teda začali na Chate Čučoriedka a keďže sme už boli dobre zahriatí predchádzajúcou jazdou, tak sme sa rozhodli šliapať znova na druhé kolo priamo hore po zjazdovke Flochova.
Čo čakalo lyžiarov na „Martinkách“ v prvé hodiny po otvorení sezóny?
V stredisku sme sa nachádzali hodinu po jeho oficiálnom otvorení, takže zjazdovky a všetky miesta boli ešte veľmi dobre upravené. Taktiež ľudí nebolo veľa. Neskôr, postupne ako pribúdali autá na parkovisku a ľudia na zjazdovke, sa aj podklad na lyžovanie začal meniť. Celý deň bol však sneh veľmi príjemný a mäkký, miestami prašný.
Atmosféru dotvárala veľmi hustá hmla, ktorá sa na vrchu dostala pod vašu úroveň, a tak sa medzi hornou oblačnosťou a inverziou pod vami objavili vzdialené končiare Vysokých aj Nízkych Tatier, ktoré vás donútili zastaviť a pozerať, aj keby ste inak s kondičkou vládali. Pomedzi oblaky si svoje svetlé chvíle vynútilo aj slnko, čo bolo dramatické spestrenie už aj tak veľmi rozmanitého počasia. Je pravdou, že v strednej časti zjazdovky nebola viditeľnosť najlepšia, ale jej začiatok a koniec dal možnosť vyskúšať aj rýchlejšie tempo. Napokon išlo o náš prvý zjazd v tejto sezóne, takže netreba nič unáhliť a radšej si užívať šport s rozvahou.
Aké boli podmienky na trati?
Na vlekoch ľudia nemuseli vôbec čakať. Všetkých nedočkavcov stíhala brať lanovka aj vleky. Bufety boli asi všetky, s výnimkou jedného, otvorené. Dokonca aj s DJ-om priamo na svahu, kde si mohli dať drink, nechať oddýchnuť nohám a konečne navnímať zimnú atmosféru s dobrou hudbou.
Po druhej jazde sa kolegovia rozhodli Martinské hole zlyžovať celé po turistickej trase (respektíve po trati pre kolobežky), pretože podmienky boli priaznivé a sneh bol až na dolné parkovisko v časti Martin – Stráne.
Už teraz sa teším na ďalší výlet na Martinské hole, aj keď týždeň má byť relatívne mokrý s teplotami okolo nuly. Uvidíme, ako bude priať počasie počas druhého víkendu po otvorení sezóny tohto strediska.
