Štátny komorný orchester Žilina oslávil 50. výročie nádherným koncertom a vydaním publikácie o päťdesiatročnej hudobnej ceste orchestra. Koncertná atmosféra plnej sály Domu umenia Fatra sa niesla v znamení lahodných tónov slávnosti. Pozvanie prijali aj primátor Žiliny Peter Fiabáne s manželkou, 1. diecézny biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis a generálny riaditeľ sekcie umenia, kreativity, médií a autorského práva ministerstva kultúry SR Jozef Švolík.
História predchodcov ŠKO Žilina siaha až do roku 1958. Vtedy vznikol sláčikový orchester pod názvom Orchester mesta Žilina pod taktovkou dirigenta Antona Kállaya. Poloamatérsky ansámbel, pod neskorším názvom Symfonický orchester mesta Žilina, si získaval čoraz viac priaznivcov a jeho vedenie sa začalo usilovať o získanie statusu profesionálneho telesa. A to sa im, vďaka ich kvalitám a pomoci priaznivcov, ako napríklad Miroslava Válka či Jána Cikkera, podarilo. V januári 1974 vznikol Štátny komorný orchester Žilina pod vedením dirigenta Eduarda Fischera z Prahy. ŠKO Žilina sa tak, ako profesionálne teleso „mozartového obsadenia“, stalo jediným na Slovensku.
Oficiálnym inaugurovaním sa začala hudobná cesta orchestra, ktorá bola občas popretkávaná rôznymi peripetiami. No prvý riaditeľ orchestra Ján Figura st. sa zhostil svojej úlohy zodpovedne a precízne. Dôležitou úlohou bolo vytvoriť pre umelcov a divákov dôstojný priestor na prípravu a vystupovanie. To, že sa podarilo hrať v sále Domu umenia Fatra, je predovšetkým jeho zásluha. Sála patrila v prvých rokoch mestu a orchester sa s ňou musel deliť s kinom. Podľa Vladimíra Šalagu, dlhoročného riaditeľa ŠKO Žilina: „Mať vlastnú sálu v centre mesta s dobrou akustikou je veľmi cenné pre rozvoj orchestra. Mnohé orchestre v zahraničí nacvičujú v provizórnych podmienkach a sálu na koncert si musia prenajímať.“ Kino sa zrušilo až v roku 1983 a budova sa premenovala na Dom umenia Fatra. Zároveň prešla pod správu ŠKO Žilina a stala sa národnou kultúrnou pamiatkou. Nasledovala 5-ročná rekonštrukcia, kedy orchester našiel svoje útočisko v žilinskom Dome odborov.
Zavŕšením toho obdobia bola inštalácia organu, ktorý pozdvihol pomyselnú latku kvality znovu o niečo vyššie. Nasledujúce roky sa orchester vyvíjal po všetkých smeroch. Dramaturgia rozširovala svoju škálu v súvislosti s požiadavkami divákov. Pribúdali programy tematicky viazané k sviatkom – novoročné, veľkonočné, vianočné, literárno-hudobné koncerty s recitátormi ako je napríklad Štefan Bučko či koncerty k výročiam slávnych osobností – vierozvestcov Cyrila a Metoda, Ľudovíta Štúra a ďalších. Na profil dramaturgie mali zásadný vplyv dirigenti, ktorí sa priebežne striedali v orchestri. Súčasnými sú čestný dirigent Leoš Svárovský s významným umeleckým a ľudským prínosom a súčasný šéfdirigent, laureátskymi cenami ovenčený, František Macek.
Poslednou rekonštrukciou dostala budova nový šat. V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom na nej bola obnovená pôvodná farebnosť i kvalita fasády. Táto farebnosť bola identifikovaná na základe reštaurátorského prieskumu, ktorý predchádzal rekonštrukcii. Budova je postavená v secesnom štýle, a preto nesie prvky zlatej farby tak, ako bolo v secesii bežné. Súčasný riaditeľ Karel Hampl nadviazal na prácu svojho predchodcu Vladimíra Šalagu a napriek neľahkej dobe počas pandémie sa mu so spolupracovníkmi podarilo udržať ŠKO a dokončiť rekonštrukciu v stanovenom časovom pláne a s úžasným výsledkom.
Orchester žne úspechy aj v zahraničí. Ako jediný slovenský orchester bol zapojený 15 rokov do veľkého medzinárodného projektu ONE – Orchestra Network for Europe, podporovaného Európskou komisiou a bol podporený aj z fondov EHP v rámci projektu „Prelaďme na novú vlnu – obnova Domu umenia Fatra“. Okrem spolupráce s množstvom významných sólistov a dirigentov z celého sveta z oblasti klasickej aj populárnej hudby uskutočnil ŠKO aj šesť veľkých koncertných turné s vokálnou skupinou Il Divo vo veľkých európskych metropolách v 15 štátoch, kde si ich spolu vypočulo takmer 450 tisíc poslucháčov. Doteraz uskutočnil vyše 3 400 koncertov doma, ako aj v 37 krajinách sveta – vo väčšine európskych krajín, v Tunise, Turecku, Arménsku, Južnej Kórei, trikrát v Číne, štyrikrát v Japonsku, dvakrát v USA, dvakrát v Kanade a ako prvý slovenský orchester na juhoamerickom kontinente v Brazílii.
Po slávnostnom príhovore riaditeľa ŠKO Žilina Karla Hampla sa rozozneli hudobné nástroje. Na úvod sme si vypočuli Spomienky op.25 od Jána Cikkera, ktorého muzikanti považujú za „otca orchestra“ a jeho busta zdobí vstupný foyer. Nasledoval Koncert pre dva klavíry Es dur KV 365 od Amadea Mozarta s klaviristami Mariánom Lapšanským a Ivanom Gajanom. Po prestávke pokračoval program skladbou Malá Suita s passacagliou op. 3 v úprave Bohumila Urbana a večer uzavrela Te Deum op. 103 pre sóla, zbor a orchester v podaní operných spevákov Andrei Vizvári, Petra Mikuláša a Žilinského miešaného zboru s Cantica Collegium Musicum Martin. Fenomenálny výkon hudobníkov, pod vedením šéfdirigenta Františka Macka a zbormajstra Štefana Sedlického, zdvihol divákov zo sedadiel. Hudobný zážitok umocnený kvalitou orchestra vyvolal u návštevníkov dojatie a nechýbal ani mohutný aplauz.
Štátnemu komornému orchestru prajeme veľa úspechov, tvorivých síl a spokojných návštevníkov!
Novinka: Chcete si prečítať knihu Štátny komorný orchester Žilina – už 50 rokov? Využite akciu a pri kúpe dvoch vstupeniek ju dostanete v pokladni ŠKO úplne zadarmo.
